Tento článok sa zaoberá problematikou predbežných opatrení v kontexte starostlivosti o maloleté deti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, postupoch a druhoch týchto opatrení, ako aj o právach a povinnostiach rodičov a súdov v tejto oblasti.
Úvod do Predbežných Opatrení v Konaní o Starostlivosť o Maloletých
Predbežné opatrenie je dôležitý nástroj civilného procesu, ktorý umožňuje súdu dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo zabezpečiť dôkaz, ak existuje obava, že neskôr by to bolo nemožné alebo veľmi ťažké. V kontexte starostlivosti o maloletých detí slúži na zabezpečenie ich záujmov a ochranu ich práv v situáciách, keď je potrebné urýchlene zasiahnuť.
V zmysle Civilného mimosporového poriadku (§ 365 a nasl.) je základným účelom neodkladného opatrenia bezodkladná ochrana práv, ktoré sú v priamom ohrození alebo sú priamo porušované. Súd vydáva toto opatrenie v rýchlom a zjednodušenom konaní, aby okamžite zabránil porušovaniu alebo ohrozovaniu dotknutých práv.
Predbežným opatrením je v zásade možné uložiť účastníkovi, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, akékoľvek plnenie, zdržanie sa úkonov alebo povinnosť niečo strpieť za zákonom ustanovených podmienok (Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s.).
Podmienky Nariadenia Predbežného Opatrenia
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak sú splnené určité podmienky:
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
- Potreba dočasnej úpravy pomerov: Musí existovať naliehavá a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi a dieťaťom.
- Osvedčenie danosti práva (nároku): Navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že má právo alebo nárok, ktorý je potrebné chrániť.
- Neodkladnosť: Musí existovať obava, že ak sa nezasiahne okamžite, dôjde k vážnej ujme na právach maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy vzťahov je daná zákonom a vyplýva aj z povahy veci.
Dôležité je, aby súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vždy prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vždy je potrebné dbať na to, aby navrhovaný petit predbežného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, pretože súd musí veľmi starostlivo zvážiť jeho obsah, aby sa zbytočne alebo nevhodne nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov účastníka, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje.
Druhy Predbežných Opatrení v Starostlivosti o Deti
Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.
Súd môže predbežným opatrením rozhodnúť najmä o:
- Zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov: Toto je najzávažnejšie rozhodnutie, a preto súd musí obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre jeho vydanie. V súčasnosti súdy takéto rozhodnutia starostlivo zvažujú. Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
- Zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov: Toto sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Je potrebné, aby starostlivosť rodičov o dieťa bola vyvážená a rovnocenná. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
- Určení výživného na dieťa: Súd určí výživné, ak rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec alebo takmer vôbec neprispieva, prípadne prispieva nepravidelne. Výška výživného pri predbežnej úprave je modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery. Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.Predbežné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, je možné nariadiť na návrh, ak ide o výživné pre inú osobu než maloleté dieťa. Predbežné opatrenie ukladajúce povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide, príspevok na výživu rozvedeného manžela nevynímajúc. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine.
- Úprave styku rodiča s dieťaťom: Súd upraví styk, ak rodičia spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave styku, čo vedie k obmedzeniu kontaktu jedného rodiča s dieťaťom. Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom.
- Podstatnej veci starostlivosti o dieťa: Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa (napr. výber školy), súd môže nahradiť ich rozhodnutie svojím. Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, môže súd nariadiť aj bez návrhu. Treba pripomenúť aj skutočnosť, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení v súvislosti so starostlivosťou o maloletých musí mať súd na pamäti, že pri rozhodovaní je nevyhnutné rešpektovať základné princípy, na ktorých je založený Zákon o rodine. Medzi tieto princípy patrí aj skutočnosť, že sú to predovšetkým rodičia, ktorí majú hrať rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa.
Proces Podávania Návrhu na Predbežné Opatrenie
Návrh na predbežné opatrenie sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.
Prečítajte si tiež: Riešenie situácií, keď rodič neprišiel pre dieťa
Návrh musí obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, druhého rodiča a maloletého dieťaťa (meno, priezvisko, bydlisko, štátna príslušnosť). Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Zdôvodnenie neodkladnej potreby: Podrobné zdôvodnenie, prečo je potrebné bezodkladne zasiahnuť. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
- Petit (návrh): Jasne formulované, čoho sa navrhovateľ domáha. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Prílohy: Rodný list maloletého dieťaťa a ďalšie listinné dôkazy (napr. lekárske správy, policajné záznamy). a) rodný list mal.
Dôležitosť Rodičovskej Dohody
Treba zdôrazniť, že rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek rozhodnutie súdu. Rodičia by sa mali vždy pokúsiť dohodnúť, pretože len oni najlepšie poznajú svoje dieťa. Ak sa nedospeje k dohode, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý zastupuje maloleté dieťa. Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.
Dočasnosť a Zrušenie Predbežného Opatrenia
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie).
Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať. Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené zmenou v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.
Príklad z Praxe
Príkladom môže byť situácia, kedy matka odopiera otcovi styk s dieťaťom. V takomto prípade má otec možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým.
Prečítajte si tiež: Prevencia alimentárnych ochorení
Náhradné Výživné
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok.
Náhradné výživné sa poskytuje, ak oprávnená osoba:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami, podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadosť o náhradné výživné obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt oprávnenej osoby a ak žiadateľ o náhradné výživné nie je oprávnená osoba, žiadosť obsahuje aj meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa o náhradné výživné.
Povinnosti Žiadateľa o Náhradné Výživné
Žiadateľ o náhradné výživné má povinnosť:
- informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
- na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Relevantná Legislatíva
- Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom.
- Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z. z.
- Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zákona č. 300/2005 Z. z.
- Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 33/1959 Zb. (Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine).
- Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 14/1974 Zb. (Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom).
- Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 132/1976 Zb. (Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti).