Puto medzi človekom a psom je skutočne výnimočné. Psy dokážu vnímať emócie svojich majiteľov a naopak. Zodpovedný majiteľ by mal vedieť, čo jeho pes potrebuje, spoznať jeho strach a bolesť, keď prekonáva ťažké obdobie. Zdravotné problémy, žiaľ, nevyhýbajú ani našim štvornohým priateľom, a preto by sme na ne mali byť pripravení. Mať psa je radosť, ale aj veľká zodpovednosť. Ako majiteľ určite túžite po tom, aby tu s vami psík bol čo najdlhšie. Naučte sa preto rozoznávať príznaky chorôb, ktoré by ho mohli trápiť. Najdôležitejšie je však problémy najprv identifikovať. A keďže psy nevedia rozprávať, musíme sa naučiť ich rozpoznávať inak.
Bežné psie ochorenia
Je naozaj veľkou zriedkavosťou, ak pes počas svojho života nezažije aspoň jeden problém, kvôli ktorému je nutné ho vziať k veterinárovi. Zodpovedný majiteľ ho tam berie pravidelne, starostlivosť o psa vyžaduje napríklad čipovanie a pravidelné očkovanie, v mladom veku aj kastráciu alebo sterilizáciu.
Hoci každá z chorôb môže mať iné príznaky, spoločným menovateľom býva to, že pes viditeľne nie je vo svojej koži. Keď je psovi zle, môže sa to prejavovať malátnosťou, nedostatkom energie, pes príliš dlho a príliš často leží. V prípade problémov so žalúdkom alebo črevami môže vracať všetko čo zjedol, alebo mať hnačku. Menšie bolesti dokážu psy úspešne skrývať, práve preto je pri chorobách veľmi dôležitá prevencia.
Medzi najbežnejšie psie ochorenia patria:
- Zápal ďasien: Príčinou je zlá zubná hygiena a tvorba povlaku, následkom čoho dochádza ku množeniu patogénov, tvorbe zubného kameňa a kazov, a napokon postupujúcemu zápalu. Ten môže prerásť až do zápalov horných dýchacích ciest a iných orgánov v tele. Liečba: veterinári môžu naplánovať čistenie zubov v narkóze, predpis antibiotík, pomáha aj špeciálna strava. Prevencia: je vhodné od malička učiť psa na rutinu čistenia zubov. Kúpte mu sadu s kefkou na čistenie a aspoň 2-3 krát týždenne mu jemne čistite zuby od povlaku.
- Artróza: Je súhrnné označenie zápalových reumatoidných ochorení kĺbov. Kĺbová chrupavka postupne degraduje a rozpadá sa, zápal postihuje aj okolité tkanivá. Liečba: artróza nie je liečiteľná, ale dajú sa eliminovať jej prejavy a tlmiť bolesť pomocou liekov. Zvládaniu ochorenia môže dopomôcť aj užívanie kĺbovej výživy pre psa, vrátane čistého kolagénu z morských rýb. Prevencia: pri artróze je obzvlášť dôležité podávať psom kĺbovú výživu už od veku šteniatka, najmä u veľkých plemien, ktoré rýchlo rastú a tak sú náchylnejšie na poškodenie kĺbov a kostí.
- Parazity: Môžu potrápiť nielen samotného psa, ale byť aj prenosné na človeka. Vnútorné parazity u psa nemusíte spozorovať, prejavia sa až neskôr - pes môže chudnúť aj napriek tomu, že veľa žerie, môže vracať, hnačkovať alebo mať naopak zápchu, príznakom je aj dráždivý kašeľ či apatia. Liečbou, ale aj prevenciou je odčervenie psa. Ide o jednu z parazitárnych kožných chorôb psov. Liečba: je u každého psa individuálna a existuje množstvo vhodných prípravkov. Lokálne formy s postihnutím len na pár miestach väčšinou odoznejú samotné.
- Psinka: Je nepríjemné vírusové ochorenie postihujúce najmä šteniatka, ale aj dospelé psy. Má niekoľko foriem, môže postihovať pľúca, trávenie, ale v pokročilejšom štádiu pri neliečení aj nervovú sústavu. Príznaky: pri pľúcnej forme vyteká psovi z nosa veľa hlienu, má zápal hrtana a mandlí. Prevencia: proti psinke môžete psa našťastie zaočkovať, je súčasťou liečiv na povinné očkovanie.
- Parvoviróza: Vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré postihuje najmä šteniatka a je často smrteľné. Vírus napáda buď tráviace ústrojenstvo, alebo srdcový sval zvierat.
- Torzia žalúdka: Nepríjemný jav, počas ktorého dochádza k postupnému pretočeniu žalúdka o 180 až 360 stupňov okolo jeho osi. Hromadí sa v ňom jedlo, tekutiny a plyny, ktoré nemajú ako postupovať ďalej do čriev. Príčiny sú aj genetické, torzia sa vyskytuje skôr u veľkých plemien. Liečba: torziu žalúdka je nutné okamžite riešiť s veterinárom. Je to život ohrozujúci stav. Prevencia: torzii žalúdka u psov, ako sú dogy, retrievery a ďalšie veľké plemená, môžete predísť tak, že tesne po jedle psovi doprajete aspoň polhodinový odpočinok.
- Diabetes: Nie je len záležitosť ľudí, trpia ním aj psy. Autoimunitné ochorenie spôsobuje buď nedostatok inzulínu v tele, alebo nesprávna reakcia tela na tento hormón. Následkom toho dochádza k vysokej hladine cukru v krvi. Prevencia: aj keď je cukrovka často dedičným ochorením, pomôže správne kŕmenie psa kvalitnou stravou a dostatok pohybu. U obéznych psov často stúpa riziko rozvoja cukrovky, preto sa snažte u psa udržiavať zdravý životný štýl, aby zbytočne nepriberal.
- Rakovina: Lymfómy, nádory, ale ani leukémia sa nevyhýbajú ani psom. Táto diagnóza je pre väčšinu majiteľov nočnou morou, ale niektoré typy rakoviny majú nádej na vyliečenie, najmä ak ide o nádor spozorovaný včas. Liečba: ak ide o liečiteľný typ rakoviny, máte mnoho možností - v prvom rade operácie, chemoterapia či ožarovanie. Prevencia: udržiavanie zdravého životného štýlu u psa a podávanie kvalitnej, nie supermarketovej stravy, môže prispieť k prevencii rozvoja akýchkoľvek ochorení vrátane rakoviny.
Kedy navštíviť veterinára
Všímajte si príznaky ochorenia. Niekedy nemusí ísť o vážny stav, ale iné ochorenia, ako napríklad akútna torzia žalúdka, si vyžadujú bezodkladnú pomoc veterinára. V prípade, že ide o kožné ochorenie, pri ktorom sa pes škriabe, alebo ochorenie pohybovej sústavy, ktorého prejavom je krívanie, nemusíte s ním bežať okamžite k veterinárovi. Ale rozhodne stav nepodceňujte a návštevu neodkladajte. Pri vracaní alebo hnačkovaní nasaďte psíkovi krátku diétu a podávajte mu dostatok čerstvej vody. Počkajte 24 hodín - niekedy ide len o krátku nevoľnosť a tráviace ťažkosti.
Prečítajte si tiež: Reakcie na očkovanie u psov: Opuch očí
Najlepší liek? Urobte pre svojho psa láskavosť a starajte sa o jeho životosprávu tak, ako o svoju vlastnú. Dnes už moderný sčítaný človek väčšinou nechce jesť polotovary a radšej investuje do kvalitnej stravy. To isté platí aj pre psa.
Reakcie po očkovaní a opuch
Očkovanie - imunizácia je neoddeliteľnou súčasťou protiinfekčných opatrení pri chove psov a mačiek. Základným cieľom imunizácie je vytvoriť účinnú protektívnu imunitu a zamedziť tak vzniku konkrétnej infekčnej chorobe.
Dnes si predstavíme druhy reakcií, ktoré vás ako majiteľa psa alebo mačky môžu stretnúť a zvieraťu aj vám tak znepríjemniť povakcinačné obdobie.
- Lokálna reakcia: Bolestivosť, začervenanie v mieste vpichu, opuch do veľkosti lieskového orieška alebo až sterilný absces, v krajnom prípade. Bolestivosť v mieste vpichu môže pretrvávať až 3 dni, opuch môžete chladiť a výskyt hrčky niekedy trvá až tri týždne. Lokálna reakcia je vyvolaná najmä aluminium hydroxidom (nosič vakcíny) av drvivej väčšine prebieha len v podkoží na mikroskopickej úrovni. Dráždenie spôsobené alumíniom hydroxidom je žiaduce - zvyšuje imunitnú odpoveď na inaktivovanú vakcínu, čo mi v nástupe účinku vakcíny potrebujeme. Terapia nie je spravidla potrebná, ale môžeme odporučiť napríklad obklady studenou vodou.
- Celkové reakcie: Po vakcinácii môže nastať celý rad zmien, od únavy a zvýšenia teploty (u inaktivovaných vakcín nie je už tak časté ako to bolo u živých vakcín) cez bežnú alergickú reakciu až po anafylaktickú alebo anafylaktoidnú reakciu (šok), ktorá zviera ohrozuje na živote. Vznik patologických imunitných reakcií je vyvolaný kontaktom s organickými komponentmi vakcíny. Vznik alergickej až anafylaktickej reakcie je sprostredkovaný IgE protilátkami - nástup reakcie je pri anafylaxii väčšinou do 15 - 30 minút, ale môže sa prejaviť aj až po cca 4 - 6 hodinách, pri klasickej miernej reakcii to je 30 minút až 2 hodiny, ale výnimočne aj po viac ako 6 hodinách. Tá sa prejaví až po opakovanom kontakte s alergénom oproti anafylaktoidnej reakcii, ktorá je klinicky aj prakticky rovnaká s anafylaktickou, len sú rozdielne spúšťače - môže nastať už pri primovakcinácii u šteniat. Anafylaktická a anafylaktoidná reakcia je život ohrozujúci stav a tomu musí zodpovedať terapia - I.V.
- Čo robiť pri reakciách: Vždy kontaktujte veterinára, povedzte mu okolnosti a nechajte ho vyhodnotiť situáciu. Pokiaľ je reakcia mierneho rázu, zvládnete ju sami doma bez zásahu veteriny. Reakcia ako únava, bolestivosť alebo vzostup teploty je (bohužiaľ pre majiteľa) úplne normálne, je to známka dobre fungujúceho imunitného systému. Pre postvakcinačné obdobie, pokiaľ ho sprevádzajú problémy je dôležitý pokoj, tekutiny a prípadne NSAID - protizápalové lieky prípadne kortikoidy v ťažších prípadoch, ktoré vám predpíše veterinár.
Vhodnou prevenciou je vakcinovať len zvieratá v ideálnej kondícii (infekcia, gravidita, dojčenie alebo ruje, akútne stavy sú kontraindikáciou pre vakcináciu!).
Absces u psa
Podľa definície je absces (tiež nazývaný hnisavý vačok) zapuzdrenou akumuláciou hnisu v prázdnom tkanivovom priestore, ktorý vzniká zápalovou zmenou buniek. Absces u psa je typ zápalu, ktorý je zvyčajne spôsobený bakteriálnymi infekciami. V niektorých prípadoch však môže byť absces aj sterilný, t. j. nie v dôsledku bakteriálnej infekcie a môže vzniknúť takmer vo všetkých orgánoch. Časté lokalizácie sú napríklad koža a pečeň, ako aj análny vačok, či prostata (pohlavná žľaza samca).
Prečítajte si tiež: Účinná masť na opuch po očkovaní
Príčiny a výskyt
Abscesy sa môžu vytvoriť takmer v akomkoľvek orgáne, pričom spôsob tvorby je často rovnaký. Ak do tkaniva preniknú baktérie tvoriace hnis, ako sú Stafylokoky, Escherichia coli alebo Klostrídium, dochádza k imunitnej reakcii, k zápalu tkaniva. Cieľom tohto zápalu je odstrániť patogény, aby sa tkanivo mohlo regenerovať.
V prípade abscesu sa vytvorí dutina abscesu, ktorá je vytvorená odumretým tkanivom a je naplnená vo vnútri hnisom. Tento hnis sa skladá z odumretých baktérií, buniek a buniek imunitného systému (neutrofilných granulocytov). Zvonka je absces oddelený od okolitého zdravého tkaniva takzvaným granulačným tkanivom, ktoré je súčasťou hojenia rán.
V priebehu zápalu sa môže dutina abscesu naďalej rozširovať, čo môže viesť k fistulám (prepojenie s povrchom tela) alebo štrbinovým priestorom, čo môže komplikovať liečbu. Príkladom je pľúcny absces, kde vdýchnuté cudzie telesá, pľúcne červy alebo nádory môžu viesť k hromadeniu hnisu v pľúcach.
Ako sa prejavuje absces
Psy môžu vykazovať zmeny správania, ako je nevôľa pohybovať sa alebo nedostatok chuti do jedla kvôli ich pocitu bolesti. Ak váš pes vykazuje zhoršený celkový stav, bolestivý opuch alebo iné bolesti a zmeny správania, je namieste včasná návšteva veterinárneho lekára.
Diagnostické možnosti
V rámci anamnézy (rozhovor s majiteľom psa), môže veterinárny lekár stanoviť možné diferenciálne diagnózy a plánovať následnú diagnostiku. Dôležité sú napríklad stav očkovania, doterajší zdravotný stav, ako aj možné nehody alebo zmeny v prostredí psa. Zároveň sa zvyčajne začína všeobecným klinickým vyšetrením, aby sa zistil súčasný zdravotný stav psa. Stabilný krvný obeh je veľmi dôležitý pre následné vyšetrenie.
Prečítajte si tiež: Liečba opuchnutých ďasien u detí
Ak je opuch viditeľný už zvonku, môže sa veterinárny lekár počas prehliadky zvieraťa bližšie pozrieť na zmeny okolitého tkaniva a venovať pozornosť znakom, ako sú začervenanie, stopy uhryznutia alebo iné zranenia.
Vzhľadom na pomerne typický vzhľad možno absces u psa pomerne rýchlo odlíšiť od nádorových zmien, pretože na rozdiel od nádoru sa miesto abscesu vyznačuje vyššou teplotou a vykazuje hnis. Ten môže byť odobratý punkciou. Ak však veterinárny lekár má podozrenie, že absces sa vytvoril vo vnútri tela psa, môže byť tento viditeľný zobrazovacími postupmi. V závislosti od lokalizácie sú na tento účel najlepšie ultrazvuk a röntgen (rtg).
Liečba abscesu
Pri liečbe abscesu u psov rozlišujeme chirurgickú liečbu a medikamentóznu liečbu. Otvorenie abscesu za aseptických podmienok je jedným z postupov. V niektorých prípadoch je možná omentalizácia.
Prognóza
Prognóza abscesu u psov závisí od lokalizácie a stavu abscesu. Ak je absces pomerne malý a neporušený, je prognóza priaznivejšia, než pri prasknutom abscese, ktorý môže viesť k život ohrozujúcej otrave krvi, ak sa nelieči.
Prevencia
Ak sa Váš pes poraní, niečo ho pohryzie, alebo sa mu niečo zapichne do kože, mali by ste dbať na dobré ošetrenie rany.