Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Význam Detskej Kresby
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom.
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Vývojové Štádiá Detskej Kresby
Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Prvé Štádium: Nezobrazujúce Obdobie (11 - 20 mesiacov)
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby
1. rok: Obdobie škvŕn. Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.
Druhé Štádium: Izolované Predstavy
Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
2 - 3. rok: Obdobie čmárania. Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament.
Odporúčanie: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre umrnčané deti
Tretie Štádium: Situačná Kresba
Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov. Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Odporúčanie: Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
5. rokov V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
Odporúčanie: Tento prehľad a postupnosť vám pomôže zorientovať sa vo vývoji kresby v prvých rokoch života dieťaťa. Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, my sme vybrali ten v podobe básničky, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať. Text: Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky.Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.
Prečítajte si tiež: Bicyklovanie a zdravie
6 - 7 rokov V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore. V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu.
Obdobie Vizuálneho Realizmu (od 7 rokov)
Okolo 7 roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.
Kresba Ako Diagnostický Nástroj
Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa. Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Ako Pomôcť Dieťaťu Zlepšiť Kreslenie
Aj keď sa to nám dospelým zdá jednoduché, pre malé deti je to proces, ktorý sa učia postupne.
- Prvé postavy, ktoré deti kreslia, vyzerajú často ako „hlavonožce“ - kruh a z neho trčiace ruky a nohy. A viete čo? Nemusíte ho hneď opravovať, skôr mu môžete jemne ukázať, ako pridať ďalšie časti tela.
- Nakreslite jednoduchú čiaru smerom dole - môže to byť ovál, obdĺžnik alebo len rovná čiara.
- Vysvetlite, že ruky sú po stranách tela. U malých detí sa oplatí začať s jednoduchými čiarami. Skúste hru: postavte sa spolu pred zrkadlo, vystrite ruky a nechajte dieťa pomenovať, kde sa začínajú a kde končia.
- Nohy môžete dieťaťu ukázať ako predĺženie tela. Zatiaľ sa nemusíte trápiť s kĺbmi a chodidlami.
- Začnite veľmi jednoducho - dve bodky a úsmev. Potom môžete pridať vlasy, obočie alebo aj pehy. Dieťa si tak začne rozvíjať fantáziu. Možno jeho postava dostane modré vlasy, obrovský klobúk alebo pirátsku pásku cez oko. Nekritizujte, ale povzbudzujte - ak má postava štyri ruky, modré zuby alebo obrovskú hlavu, je to len prejav detskej fantázie. Používajte veľké formáty papiera - deti milujú slobodu pohybu. Skúste veľký baliaci papier prilepiť na stôl alebo na podlahu a nechať ich kresliť celé scény. Zapojte príbehy - vymyslite spolu krátky dej: „Dnes ide tvoja postava do cirkusu. Čo má na sebe? Inšpirujte sa knihami a rozprávkami - vyberte si obľúbenú detskú knihu alebo rozprávku a skúste nakresliť jej hrdinu. Nie presne podľa predlohy, ale po svojom. Kreslite spolu - vezmite si vlastný papier a kreslite vedľa dieťaťa. Ukážte mu, že aj dospelý robí chyby a niečo gumuje. Rôzne pomôcky - občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky. Hrajte sa na „rýchlokresbu“ - nastavte si minútku a skúste spolu nakresliť postavu za 60 sekúnd. Potom to zopakujte bez časového limitu. Vytvorte si doma galériu - hotové kresby môžete zavesiť na nástenku, chladničku alebo do rámu.
Kresba Ako Nástroj na Vyjadrenie Pocitov
Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
- HRA - Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou.
- REALITA -Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny.
Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet ale pozná len takéto kúsky. Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti . Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky. Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra. Predchádzajúce dve štádiá - škvrny, čmáranice, nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu, tento fakt je psychoanalyticky podložený - Naville vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“ pociťuje podobné potešenie ako keď kaká. Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu, medzi 2. a 3.
Telesná Schéma a Temperament v Kresbe
Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslí existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Expresivita farby úzko suvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať.
Grafomotorika a Školská Zrelosť
Radi vaše deti kreslia? VIETE, ČO BY MALO VEDIEŤ DIEŤA, KTORÉ IDE DO ŠKOLY? nakresliť postavu primerane svojmu veku, ťahy kresby sú plynulé, línie pevné a neroztrasené, svalstvo ruky je pri práci uvoľnené. cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich. v jeho správaní sa neobjavujú zlozvyky, ako napr. Patrí sem : hrubá motorika, teda motorické funkcie ruky, ramena a lakťa a jemná motorika, motorika prstov a dlane. Náleží sem tiež motorika očných pohybov a motorika hovoridiel, teda artikulačných orgánov a vizuomotorika alebo súhra medzi okom a rukou. Kresba je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa, je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie. Dôležité je rozvíjať grafomotorické schopnosti už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie. V predškolskom veku je vhodné zamerať sa na rozvoj reči, zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie a celkovej motorickej obratnosti. Na tomto podklade sa neskôr budú utvárať zručnosti a vedomosti. Tieto schopnosti a zručnosti by najneskôr okolo šiesteho roku mali dosiahnuť úrovne školskej zrelosti, aby dieťa mohlo bez problémov zvládnuť nároky školy. Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie.
Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorickývývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného. -tieto deti majú veľa problémov, ktorých jadrom je porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Okrem iného majú nezrelú či zhoršenú motorickú koordináciu, ktorá sa premieta do hrubej, jemnej motoriky, motoriky hovoridiel, nezrelosti či oslabenia vo vnímaní (zrakovom, sluchovom, priestorovom, časovom). Tieto ťažkosti môžu byť podkladom pre rozvoj špecifických porúch učenia. Tieto deti neradi nerady a horšie kreslia, problémom je vizuomotorická koordinácia. Môžu nesprávne držať ceruzku, tlačia na papier a je pre ne problém niečo odkresliť podľa predlohy. -pri činnostiach aj kreslení striedajú ruky, je vhodné vyšetriť lateralitu a vybrať ruku, ktorá je pre kreslenie výhodnejšia, šikovnejšia. -problémom môže (ale nemusí byť) aj skrížená dominancia ruky a oka. Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa.
Podpora Grafomotorického Rozvoja
Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia. Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú. Veľmi často sa stáva, že prostredník, ktorý ceruzku podopiera, sa pripája k prstom zavretým v dlani, pretože prsty sú vzájomne prepojené. Tým sa úplne vytesní štipka a dlaň sa zatvorí. Koniec písacieho náčinia by mal smerovať za rameno tej ruky, ktorou dieťa píše. V škôlkach sa používajú rôzne pracovné listy, ktoré sú ale vhodné iba pre niektoré deti. Pokým dieťa grafomotorické listy nezvláda, nebavia ho, vyrušuje ostatných a odbieha od činnosti, potrebuje iné podnety, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnej vývojovej úrovni. Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. V praxi sa bežne stretneme s deťmi, ktoré majú obsahovo veľmi pekné kresby, píšu krasopisne, ale napriek tomu majú grafomotorické ťažkosti. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku. Grafomotorika veľmi úzko súvisí so zmyslovým vnímaním dieťaťa. Zmyslové vnímanie je prostriedkom pre vnímanie sveta. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým je jeho zážitok komplexnejší. Dieťa je tak schopné poznať vlastnosti nejakého predmetu alebo situácie, ktorú bude graficky stvárňovať. Zmyslová výchova pomáha deťom v predškolskom i školskom veku rozvíjať a prehlbovať zmyslové vnímanie - zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Nie je podstatná kvantita, ale kvalita. Stačí jeden namaľovaný obrázok zaujímavou technikou alebo technikami, ktorému predchádza podrobné skúmanie javu, objektu. Maľovanie, kreslenie môže byť ako cieľ samo o sebe, ale môže byť tiež prostriedkom k poznávaniu sveta, môže to byť cesta.
Úloha Rodiny v Grafomotorickom Rozvoji
Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Keď rodičia umožní dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať rodičov. Dieťa chodí okolo, kreslí čiary, kruhy, a jedného dňa sa na papieri nepozorovane objaví slnko, ktoré dieťa nikto kresliť neučil… Tak to vyzerá v ideálnom prípade, kedy je dieťa zdravé a na podnety adekvátne reaguje. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam. Prejavovať sa kreslením alebo maľovaním je silná vnútorná potreba dieťaťa. Keď sa tak nedeje, alebo sa to deje inak, ako je obvyklé, asi je niekde problém a je potreba pomôcť. Dôležité tiež je, aby deti kreslili to, čo poznajú. Keď si hovoríme o vode a spoločne ju chceme kresliť alebo maľovať, mali by deti vedieť, čo voda je, aká je, čo sa s ňou dá robiť a k čomu je potrebná.
Varovné Signály v Detskej Kresbe
Ako diagnostický prostriedok hodnotenia úrovne grafomotorických schopností dieťaťa sa ponúka kresba, u ktorej môžeme hodnotiť obsah, teda čo je nakreslené, a potom formu, teda ako je to nakreslené, a cestu, ako to vzniklo. Existujú určité varovné signály, ktoré nás môžu upozorniť, že by nemuselo byť všetko v poriadku. Patrí sem nerovnomerný a oneskorený vývin dieťaťa - dieťa sa nachádza na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí. Ak dieťa do konca piateho roku života nezačne samo intenzívne vyhľadávať kreslenie, prax ukazuje, že také dieťa má väčšinou grafomotrické ťažkosti. Na problémy nás môže upozorniť i to, že dieťa mení pri kreslení polohu tela alebo si otáča papier. Tiež problémy s rečou môžu signalizovať ťažkosti v grafomotorike, pretože motorika hovoridiel a motorika ruky sú prepojené. U dieťaťa, ktoré má logopedické problémy, je preto dobré sledovať i jeho grafomotorický vývin. Signálom môžu byť tiež ťažkosti s priestorovou orientáciou, rozpoznávaním, čo je hore a dole alebo vpravo a vľavo. Ďalej to je nevyhranená lateralita a skrížená lateralita, ktorá sa bohužiaľ nedá úplne ľahko rozpoznať. Pokým zaznamenáme, že dieťa kreslí obrázky zdola nahor alebo nie je schopné napodobniť tvar či ho zrkadlovo otáča, môže to tiež signalizovať možné problémy. Musíme sa tiež venovať deťom - ľavákom (pretože píšeme zľava doprava, je to pre nich náročnejšie). Ak má dieťa problémy s technikou kreslenia alebo písania, môže ho bolieť chrbát, rameno, zápästie, hlava, môže sa cítiť unavené. Dieťa môže písať pekne, ale pomaly, alebo nie je schopné písmo zmenšiť. Tieto ťažkosti sa najčastejšie objavujú na prelomu druhej a tretej triedy základnej školy, kedy sa zvyšuje množstvo písaného textu, je potreba zvýšiť rýchlosť písania, pretože učiva je viac a je náročnejšie.