Úvod
Osvojenie je právny akt, ktorým jednotlivec alebo manželia prijímajú dieťa do rodiny a nadobúdajú k nemu rovnaké práva a povinnosti, akoby boli jeho biologickými rodičmi. Tento proces je upravený Zákonom o rodine a má za cieľ zabezpečiť dieťaťu stabilné a harmonické rodinné zázemie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o konaní o osvojení, s dôrazom na zastupovanie dieťaťa a právne aspekty celého procesu.
Kto Môže Osvojiť Dieťa?
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. To znamená, že dieťa si môže osvojiť aj manžel, ktorý nie je biologickým rodičom dieťaťa, ale žije v manželstve s rodičom dieťaťa.
Príklad z praxe
Zoberme si príklad ženy, ktorá má syna z predchádzajúceho vzťahu. Jej súčasný partner, s ktorým plánuje svadbu a má s ním ďalšie deti, vychováva jej syna od štyroch rokov. Biologický otec syna nie je uvedený v rodnom liste a nejaví o neho záujem. V takomto prípade, ak s tým syn súhlasí, môže si ho partner osvojiť a stať sa jeho právnym otcom.
Súhlas s Osvojením
Na osvojenie sa vyžaduje súhlas rodičov, ak zákon neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak rodič nie je pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, je potrebný aj jeho súhlas, ktorý nemožno nahradiť ani súdnym rozhodnutím.
Písomný súhlas
Podľa ust. § 102 ods. 1 Zákona o rodine, súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky výberového konania riaditeľa MŠ
Súhlas dieťaťa
Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Súd vyslúchne osvojované dieťa, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
Predosvojiteľská Starostlivosť
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Súd môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť, ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.
Konanie o Osvojení
O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie začína na návrh budúceho osvojiteľa. Návrh je potrebné podať na miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Ak sú rodičia pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, nie sú účastníkmi konania o osvojení.
Zastupovanie dieťaťa
Osvojované dieťa je účastníkom konania vždy a vždy bude v konaní zastúpené zástupcom. Súd môže ustanoviť osvojovanému dieťaťu procesného opatrovníka, hoci sú stále rodičia zákonnými zástupcami dieťaťa. Tento procesný opatrovník je zároveň kolíznym opatrovníkom len vtedy, ak nemôžu dieťa zastupovať jeho rodičia ako zákonní zástupcovia.
Prečítajte si tiež: Podmienky výberového konania MŠ
Lekárske vyšetrenie
Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. Lekárske vyšetrenie zdravotného stavu osvojovaného dieťaťa a osvojiteľa je jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine.
Dôsledky Osvojenia
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodičovské práva a povinnosti biologických rodičov, vrátane platenia výživného.
Priezvisko osvojenca
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Ak majú osvojitelia rôzne priezviská, priezvisko osvojenca sa určí vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 Zákona o rodine. Na návrh osvojiteľa môže súd rozhodnúť, že osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko.
Dedenie
Pokiaľ ide o majetok biologického otca a dieťa bude osvojené, dieťa v prípade úmrtia biologického otca nemá nárok na predmetný majetok ako zákonný dedič.
Alternatívy k Osvojeniu
V niektorých prípadoch, ak osvojenie nie je možné alebo žiaduce, existujú alternatívne formy starostlivosti o dieťa, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Požiadavky na riaditeľa materskej školy
- Náhradná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča.
- Pestúnska starostlivosť: Dieťa je zverené do starostlivosti pestúna, ktorý má rodičovské práva a povinnosti len v obmedzenom rozsahu.
- Poručníctvo: Ak rodičia nemôžu vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti, súd ustanoví dieťaťu poručníka.
- Ústavná starostlivosť: Ak výchova dieťaťa je vážne narušená, súd môže nariadiť ústavnú výchovu.
Určenie Otcovstva Súhlasným Vyhlásením
Súčasná právna úprava určovania otcovstva súhlasným vyhlásením v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. V zmysle § 91 ods.1 Zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil.
Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá.
Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom.
Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.
Je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria najmä o tom, že ide o obchádzanie zákona, či neplatný právny úkon (Krajský súd v Nitre). Rovnako aj ESĽP v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života. Samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.