Rozhodnutie mať dieťa je hlboko osobné a intímne. Rovnako aj rozhodnutie, koľko detí mať. Napriek tomu sa mnohí rodičia jedného dieťaťa stretávajú s nežiaducimi komentármi, otázkami a dokonca aj odsudzovaním zo strany okolia. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, prečo sa páry rozhodujú pre jedno dieťa, vyvracia bežné mýty o jedináčikoch a zdôrazňuje potrebu rešpektu voči rôznym rodinným modelom.
Tlak spoločnosti a ideálna rodina
Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, tlak spoločnosti na to, aby rodina spĺňala idealizovanú predstavu, je stále silný. Mnohí ľudia majú stále predstavu, že "správnu" rodinu tvorí mama, otec, syn a dcéra. Faktom však je, že aj traja členovia - rodičia plus jedno dieťa - sú bežným javom. Ešte dva roky po nežnej revolúcii dosahoval priemerný počet detí na jednu ženu úroveň dvoch detí. V roku 1995 to však bolo už len približne 1,5 dieťaťa. V roku 2002 dosiahla hodnota úhrnnej plodnosti svoje historické minimum, 1,19 dieťaťa na ženu. Aj keď sa medzi rokmi 2007-2009 zvýšila hodnota úhrnnej plodnosti z 1,25 nad hranicu 1,4 dieťaťa na ženu, v ďalších rokoch opäť klesla.
Dôvody pre jedno dieťa: Viac ako "sebecké rozhodnutie"
Dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú mať len jedno dieťa, je mnoho a sú veľmi individuálne. Niektoré z nich zahŕňajú:
- Osobná voľba: Niektorí rodičia jednoducho cítia, že jedno dieťa je pre nich to pravé. Možno túžia po rodičovstve, ale nechcú sa starať o viac detí.
- Zdravotné dôvody: Tehotenstvo a pôrod môžu byť fyzicky náročné a komplikované. Niektoré ženy majú zdravotné problémy, ktoré im bránia mať ďalšie deti.
- Finančná situácia: Výchova dieťaťa je finančne náročná. Niektoré rodiny si nemôžu dovoliť mať viac detí bez toho, aby znížili svoj životný štandard. Je v poriadku myslieť aj na ekonomický či sociálny rozmer, prípadne brať do úvahy doterajší štandard.
- Kariéra: Niektorí rodičia sa chcú sústrediť na svoju kariéru a mať viac času na osobné záujmy.
- Vzťahové problémy: Niektoré páry majú problémy vo vzťahu a nechcú priviesť do rodiny ďalšie dieťa.
- Ťažkosti s počatím: Cesta k dieťaťu nemusí byť jednoduchá. Mnohé páry prežívajú roky snaženia sa o dieťa, a keď sa im napokon podarí mať jedno dieťa, sú vďační a nechcú riskovať ďalšie komplikácie.
- Vek: Ženy po 35. roku života majú vyššie riziko komplikácií počas tehotenstva. Niektoré ženy sa rozhodnú nemať ďalšie deti kvôli veku.
Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie mať jedno dieťa nie je vždy sebecké. Rodičia berú do úvahy množstvo faktorov a snažia sa urobiť to najlepšie pre svoju rodinu. Iste, mať jedno dieťa je pre rodičov jednoduchšie, než mať ich viac. Pravdou je, že pri jednom dieťati dokážete mať situáciu viac pod kontrolou, jednoduchšie riadiť chod rodiny a zvládať popri tom aj množstvo iných vecí a navyše je tu menej vzťahov, ktoré sa môžu komplikovať a narúšať tak dynamiku rodiny. Plus, vždy je lepšie, ak sa na zem hádže jeden drobec, nie dvaja či traja.
Vyvrátenie mýtov o jedináčikoch
S jedináčikmi sa spája množstvo stereotypov, ktoré sa však nezakladajú na faktoch. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé zábery detí
- Jedináčikovia sú rozmaznaní: Štúdie preukázali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní viac ako deti so súrodencami. To, aké dieťa bude, ovplyvňujú úplne iné, závažnejšie faktory, než počet sestier či bratov.
- Jedináčikovia majú ťažkosti s nadväzovaním priateľstiev: Výskumy ukazujú, že jedináčikovia nemajú horšie sociálne schopnosti ako deti so súrodencami. To, či mal tínedžer doma brata alebo sestru, nemalo žiaden dopad na jeho popularitu.
- Jedináčikovia sú osamelí a nešťastní: Deti z viacdetných rodín sa sťažujú na množstvo problémov. Vyše polovicu opýtaných detí súrodenci šikanovali, jedno z troch priznalo, že ich brat či sestra pravidelne bili, kopali, búchali. Ďalším zase nadávali a kradli im veci. Mať rovnaké gény neznamená automaticky, že máte aj duševne spriazneného priateľa na celý život. Každý človek je iný a v detstve sa vyrovnáva s rivalitou, závisťou a ubližovaním.
- Jedináčikovia sú sebeckí: Vedci uskutočnili množstvo pokusov, ktoré preukázali, že jedináčikovia sú na tom v mnohých aspektoch lepšie, než deti so súrodencami. Sú napríklad sebavedomejší, či akademicky úspešnejší. A pokiaľ ide o sebectvo? Vedci tvrdia, že pocit, že sú stredobodom vesmíru je vlastný väčšine detí, bez ohľadu na to, koľko ich je v domácnosti a súvisí viac s vývojom mozgu, než s počtom bratov a sestier.
- Jedináčikovia sú menej sociálne zdatní: Mnohí jedináčikovia trávia veľa času s dospelými, čo im umožňuje rozvíjať si slovnú zásobu a komunikačné schopnosti.
Rešpekt a porozumenie: Najdôležitejšie posolstvo
To, koľko detí pár má, je len a len jeho vec. Navyše, jedna vec je počať, druhá donosiť a tretia vychovať… Je v poriadku myslieť aj na ekonomický či sociálny rozmer, prípadne brať do úvahy ich doterajší štandard. Tento typ reakcií rodiny, priateľov, známych, či dokonca bežných okoloidúcich je veľmi nevhodný a dokáže byť aj mimoriadne zraňujúci. Zamýšľame sa niekedy nad svojimi otázkami či poznámkami? Uvedomujeme si, čo môže zanechať náš ,,obyčajný“ názor v hlavách či srdciach iných?
Je dôležité rešpektovať rozhodnutie každého páru, či už sa rozhodnú mať jedno dieťa, viac detí alebo žiadne. Namiesto kladenia necitlivých otázok by sme mali prejaviť porozumenie a podporu. Každá rodina je jedinečná a zaslúži si rešpekt.
Výzvy a príležitosti výchovy jedináčika
Rodičia, ktorí vychovávajú len jedno dieťa, stoja pred viacerými výzvami. Prvou je nepostaviť svoju dcéru či syna na piedestál. Je normálne, že o jediné dieťa sa bojíme oveľa viac, pretože je to človiečik, ktorému od narodenia dávame všetku našu lásku, voľný čas a pozornosť. No dieťa by sa malo naučiť, že nie všetky situácie v živote sa budú rozvíjať tak, ako to chce ono.
Neraz sa stáva, že svoje nesplnené sny a nádeje rodičia vkladajú práve do potomkov. Najmä jedináčikovia často vycítia tento tlak zo strany rodičov či prarodičov. Ale dieťa je dieťa. Ak vychovávate len jedno dieťa, skúste mu zdôrazniť, že je dôležitejšia radosť z vykonávania nejakej činnosti než dosahovanie prvenstva vo všetkých oblastiach. Jedináčikovia mávajú často pocit, že sa musia zavďačiť blízkym, ktorí im venujú veľa pozornosti.
Ani dieťa, ktoré vyrastá samo, nemusí trpieť nedostatkom sociálnych kontaktov. Od mala je mu venovaná zvýšená pozornosť a jeho rodičia neraz robia všetko preto, aby mu zabezpečili prítomnosť kamarátov. „Náš syn sa v škôlke adaptoval pomerne dobre,“ spomína si Martina na škôlkarské začiatky svojho syna. „Jediné, s čím mal problém, bolo to, keď mu iné deti vytrhávali hračky z rúk. Na to naozaj nebol zvyknutý. Avšak máme medzi sebou otvorený vzťah založený na vzájomnej dôvere.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode počas MD
Treba si uvedomiť, že samota nie je synonymum osamelosti. Naopak, jedináčik sa od mala učí, že stráviť pár chvíľ osamote je v skutočnosti veľká výhoda. Väčšina jedináčikov preto čas osamote nevníma ako strašiaka, ale ako prirodzenú súčasť života. Keďže nie vždy je k dispozícii partner na hranie, vedia si vymyslieť kadečo.
Jedináčik sa síce cíti prirodzene v prítomnosti dospelých, no netreba zabúdať, že je ešte stále dieťaťom. Rodičia potrebujú stráviť aj čas bez dieťaťa, osamote.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie: Komplexný sprievodca