Horúčka u detí je bežný jav, ktorý často vyvoláva u rodičov obavy. Je dôležité vedieť, ako správne postupovať pri jej meraní a znižovaní, aby sme dieťaťu uľavili a predišli zbytočným komplikáciám. V tomto článku sa budeme venovať strachu z merania teploty u detí (fóbii z merania teploty), správnemu postupu pri meraní teploty, možnostiam liečby horúčky a situáciám, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Čo je horúčka a prečo vzniká?
Horúčka je zvýšenie telesnej teploty vyvolané zložitými imunitnými a termoregulačnými mechanizmami. Pri ohrození organizmu sa zvyšujú nastavené hodnoty centrálneho termostatu uloženého v mozgu (hypotalamus). Normálna telesná teplota sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37 °C. Od 37 - 38 °C hovoríme o zvýšenej teplote (subfebrilita), od 38 do 40 °C o horúčke (febris, pyrexia ) a nad 40 °C o hyperpyrexii. Teplota nad 43 °C spôsobuje smrť.
Medzi najčastejšie príčiny horúčky patria:
- Bakteriálne a vírusové infekcie (nachladenie, ochorenie dýchacích ciest, chrípka, zápal stredného ucha, zápal močových ciest, zápal pľúc a ďalšie)
- Plesňové infekcie
- Parazity
- Nádorové ochorenia
- Kolagénové choroby
- Úrazy mozgu
Počas horúčky sa stimuluje imunitný systém dieťaťa: zvyšuje sa aktivita a funkcia bielych krviniek, utlmuje sa množenie baktérií, zvyšuje sa protivírusová aktivita a zvyšuje sa intenzita metabolických procesov buniek. Horúčka teda najčastejšie znamená, že vaše dieťa bojuje s infekciou.
Ako sa prejavuje horúčka?
Deti zvýšenú teplotu do 38,5 °C znášajú dobre. Pri horúčke nad 38,5 °C je dieťa rozpálené, mrzuté, malátne, niekedy spavé, inokedy trpí nespavosťou, nechutenstvom a bolesťami hlavy. Pokožka je na dotyk teplá a niekedy aj vlhká od potu. Hyperpyrexia nad 41 °C sa prejavuje triaškou, stratou tekutín, zrýchlenou akciou srdca, sivastou farbou, niekedy poruchou vedomia a môžu byť prítomné aj febrilné krče.
Prečítajte si tiež: Digitálna výchova v Sims Mobile
Príznaky horúčky sú červená tvár, unavené lesklé oči, deti pôsobia malátne, nemajú chuť do jedla, prítomná je plačlivosť, dráždivosť, dieťa je nepokojné, je zvýšená akcia srdca a frekvencia dýchania. Aj podľa týchto symptómov sa rozhodujeme, ako postupovať.
Správne meranie teploty
Správne meranie teploty je kľúčové pre posúdenie stavu dieťaťa. Existuje niekoľko spôsobov merania teploty:
- Rektálne (v konečníku): Odporúča sa u najmenších detí. Je to veľmi presné meranie. Dôležité je vždy odčítať 0,5 °C od nameranej hodnoty. Používajte digitálny teplomer s ohybnou špičkou.
- Axilárne (pod pazuchou): Ideálny spôsob pre staršie deti. Špičku teplomera správne umiestnite do pazuchy. Od nameranej hodnoty nič neodčítavame.
- Bezkontaktné metódy (na čele, spánkoch, v uchu): Sú nepresné a iba orientačné. Ak sa Vám teplota nezdá, premerajte aj iným teplomerom. Meriame v strede čela, nikdy však nie, ak je čelo spotené.
Tabuľka hodnôt teploty:
| Spôsob merania | Normálna teplota | Zvýšená teplota | Horúčka | Hyperpyrexia |
|---|---|---|---|---|
| Rektálne | do 37,5°C | 37,5°C - 38,5°C | 38,5°C - 41,5°C | nad 41,5°C |
| Axilárne | do 37°C | 37°C - 38°C | 38°C - 41°C | nad 41°C |
Teplota fyziologicky kolíše počas dňa, najnižšia je o 4-tej hodine, najvyššia o 17-tej hodine.
Liečba horúčky
Telesnú teplotu pod 38,5 °C dieťa dobre znáša a spravidla ju netreba znižovať. Je to optimálna teplota pre priebeh obranných reakcií organizmu. Telesnú teplotu pravidelne sledujeme.
Základom liečby je:
Prečítajte si tiež: Zachovanie spomienok na bábätko
- Zvýšený príjem tekutín: Asi o 20% na 1 °C zvýšenej teploty. Podávame slabý čaj (skôr chladný ako teplý), riedený džús alebo pitnú vodu v malých množstvách, ale často. Čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené dehydratáciou (odvodnením). Ak dieťa nechce piť, je potrebná hospitalizácia a rehydratácia infúziami. Sledujte, koľkokrát denne dieťa močí. Dojča by malo mať minimálne 5 až 6 poriadne pocikaných plienok za 24 hodín. Ak je moč tmavý, pokiaľ má dieťa suché pery, málo slín a vôbec alebo takmer sa mu netvoria pri plači slzy, je dehydrované. Príznakom môže byť aj podráždenosť a únava.
- Zvýšený príjem kalórií: O 12% na 1 °C zvýšenej teploty. Netrápte sa, ak dieťa nechce jesť. Podávame jedlo vo forme sacharidov, takže nie mäso a vajcia, ale skôr zemiaky, ryžu, cestoviny.
- Ľahký odev: Dieťa počas horúčky obliekame do bavlneného ľahkého odevu. Viac vrstiev oblečenia bráni dostatočnému ochladzovaniu organizmu. Ak sa dieťa spotí, okamžite ho prezlečieme. V noci ho prikrývame len ľahkou perinkou (nepoužívame deky a iné nepriedušné prikrývky). Potenie (recept starých mám) nie je vhodné na zníženie teploty u malého dieťatka. Nemá totiž ešte zrelý mechanizmus regulácie telesnej teploty a mohlo by sa prehriať. Ak však má dieťa triašku, pocit zimy (zvyčajne mu vtedy teplota stúpa), studené končatiny, prikryjeme ho perinou alebo dekou a podávame teplé tekutiny.
- Kľudový režim: Dieťa s horúčkou nemusíme za každú cenu udržať v posteli. Nemalo by však behať po byte a zvýšene sa namáhať.
- Vetranie: Často vetráme celý byt.
- Izolácia: Ak má dieťa v súvislosti s horúčkou infekčné ochorenie (ovčie kiahne, mumps, rubeola), izolujeme ho od iných detí a starších ľudí.
- Dojčenie: Dojčené deti dojčíme ešte častejšie, aby sme zabezpečili dobrý prísun tekutín.
Fyzikálne metódy chladenia organizmu
Telesnú teplotu nad 38,5 °C už znižujeme. Účinnými prostriedkami pri znižovaní horúčky sú fyzikálne metódy chladenia organizmu:
- Potieranie tela vlažnou vodou pri kúpeli: Vaňu naplníme vodou teplou asi 29 až 34 °C do výšky 2,5 - 5 cm. Nepoužívame vodu studenú, pretože môže vyvolať triašku a teplota sa ešte viac zvýši. Dieťa posadíme do vody a pomocou špongie alebo froté uteráčika nanášame malé množstvo vody na trup, ruky a nohy dieťaťa. Voda sa postupne odparuje a telesná teplota sa zníži. Teplota v miestnosti má byť 22 - 25 °C. Potieranie opakujeme do 5 minút a teplotu meriame každých 20 minút, až kým sa nezníži na 38 °C. Celý kúpeľ trvá asi 40 minút (ale nezabudnite vodu obmieňať, pretože sa postupne ochladzuje). Ak dieťa takýto postup odmieta, položte ho do vody a umožnite mu, aby v nej sedelo a hralo sa. Nikdy nepoužívame studenú vodu, vždy len vlažnú, a nikdy dieťa neochladzujeme, ak má studené či mramorové končatiny. V žiadnom prípade dieťaťu nerobíme ľadové sprchy. To môže viesť paradoxne k zvýšeniu telesnej teploty.
- Sprchovanie vlažnou vodou: Vodu nechať z kože čiastočne odpariť. Vždy realizujeme v smere od nôh smerom nahor. Dieťa ochladzujeme postupne, následne vodu necháme odpariť a dieťa zabalíme do osušky.
- Vlažné zábaly: Vhodnú tkaninu (uterák, plienka, plachta) namočíme do vody 20 - 25 °C teplej, dobre vyžmýkame a obtočíme okolo trupu (ruky a nohy dieťatka vynecháme). Potom dieťa zabalíme do suchej prikrývky. Zábal vymieňame po 10 minútach, až kým teplota neklesne na 38 °C. Každých 20 minút meriame teplotu. Ak po 3 zábaloch teplotá neklesá, musíme podať lieky na zníženie teploty. Pozor u detí s chorým srdiečkom - zábaly dávame len na tretinu tela. Ak má dieťa s horúčkou studené ruky a nohy, zábaly nie sú vhodné! Jemným trením sa pokúsime zlepšiť cirkuláciu krvi a doplníme tekutiny.
V súčasnosti sa od stresujúcich zábalov v pediatrii upúšťa a do popredia sa dostávajú vlažný kúpeľ a sprcha.
Kontraindikáciou ochladzovania, je horúčka vyššia ako 41 °C, aj prejavy na koži, ako sú vyrážky, fľaky či iné kožné ochorenia. Nie pri centralizácii obehu (studené končatiny, mramorová koža).
Znižovanie teploty pomocou liekov
Z medikamentov sa dnes pri liečbe horúčky u detí používa paracetamol (Panadol, Paralen, Plicet, Medipyrin) a ibuprofen (Brufen, Ibuprofen) vo forme sirupov, čapíkov alebo tabliet. Tieto antipyretiká dokážu znížiť telesnú teplotu vyblokovaním mechanizmov vyvolávajúcich horúčku.
Kyselina acetylsalicylová (Acylpyrín, Anopyrin, Aspirín) sa pri horúčke detí do 12 rokov nepoužíva z obavy vzniku Reyovho syndrómu (porucha vedomia a poškodenie pečene).
Prečítajte si tiež: Dokonalé muffiny pre deti
Antipyretiká (lieky znižujúce horúčku) budú účinné len za predpokladu dostatočného zavodnenia organizmu, ináč sa môžu v organizme hromadiť a spôsobiť intoxikáciu (otravu).
Lieky na báze paracetamolu podávame deťom od mladšieho dojčenského veku v dávke 10 mg na kg hmotnosti každých 6 - 8 hodín.
Ibuprofen pri horúčke podávame v množstve 7 mg na kg hmotnosti (dojčatám od 7 kg) každých 6 - 8 hodín.
Paracetamol má rýchlejší nástup účinku, ibuprofen zase pôsobí dlhšie a má protizápalový účinok.
Dávkovanie:
- Paracetamol: jednorazová dávka 10 - 15 mg/kg 4x denne, každých 4 - 6 h. Maximálna denná dávka - 60 mg/kg/deň. Maximálny účinok - za 0,5 - 2 hodiny.
- Ibuprofen: jednorazová dávka 5 - 10 mg/kg 4x denne, každých 6 - 8 h. Maximálna dávka 40 mg/kg/deň. Maximálny účinok za 1 - 2 hodiny. Kontraindikácie - deti mladšie ako 3 mesiace, medzi 3 - 6 mesiacom výnimočne po konzultácii s lekárom.
Časové intervaly podávania liekov neskracujeme, aby sme dieťa nepredávkovali (intoxikácia).
Keďže počas prebdelej noci môžete stratiť prehľad, kedy ste podali aký liek, píšte si záznam do tabuľky, ktorý obsahuje:
- čas
- nameranú teplotu
- použité fyzikálne metódy na zrážanie teploty (zábal, kúpel, sprcha)
- použitý liek - množstvo a skupinu (paracetamol alebo ibuprofen)
Ak dieťa odmieta prijať lieky v sirupovej forme, vhodné sú čapiky zavedené do konečníka dieťaťa. Ak dieťa vracia, vždy používajte čípky - aby ste vedeli, koľko lieku ste dieťaťu podali. Ak má dieťa hnačku, používaťe lieky podávané cez ústa (tabletky, sirup).
Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva neklesne pod 38,5 °C a dieťa sa cíti zle, môžete ho po štyroch hodinách vystriedať s liekom s druhou účinnou látkou. Tento postup by však mal byť výnimočný a je zároveň nevyhnutné dieťaťu podávať väčšie množstvo tekutín.
Čo robiť, ak dieťa liek vyvracia?
Pokiaľ dieťa liek krátko po podaní vyvracia alebo hnačkuje, jednoznačná odpoveď neexistuje.
Kedy vyhľadať lekára?
Rodičia často podávajú antipyretickú terapiu už pri minimálnej teplote, kedy to ešte nie je nevyhnutné. Sú totiž koncentrovaní na to, že dieťa musí mať „normálnu teplotu.“ Existuje aj výraz „fever fobia“, teda horúčko - fóbia, alebo fóbia, strach z horúčky. Pritom neexistuje žiaden dôkaz, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh choroby, alebo že spôsobuje neurologické komplikácie.
Je dobré si uvedomiť:
- horúčka je normálna súčasť boja organizmu proti infekcii,
- teplota tela je kontrolovaná v mozgu, nestúpa donekonečna, - to sa netýka hyperpyrexie, vtedy je nutný lekársky zásah,
- normálna teplota nie je cieľom antipyretickej liečby, tým je zlepšenie stavu dieťaťa,
- to, ako sa pacient cíti a ako vyzerá (hrá sa dieťa, je letargické, plačlivé?) je dôležitejšie ako nameraná teplota.
Lekára treba vyhľadať v nasledujúcich prípadoch:
- Ak teplota nad 38 stupňov Celzia trvá viac ako tri dni.
- Ak sa nám nedarí znižovať teplotu liekmi a fyzikálnym ochladzovaním.
- Ak je dieťa nepokojné, má zrýchlené dýchanie, vykazuje známky dehydratácie, málo močí (malo by močiť približne každé 4 hodiny).
- Ak teplotu sprevádza zvracanie, hnačka alebo vyrážka.
- Ak je dieťa apatické, slabé, malátne, ochabnuté.
- Ak horúčku sprevádza bolestivý plač, petechie (drobné krvné výronky do kože, modrinky, podliatinky, veľkosti špendlíkovej hlavičky) na koži.
- Ak má dieťa mramorovú kožu a chladné končatiny.
- Ak má dieťa opuchnutý hltan, na dotyk zväčšené lymfatické uzliny, a iné prejavy ochorenia ako je kašeľ, slabosť, nádcha alebo únava.
- Ak sa dieťa sťažuje na bolesť šije, je svetloplaché.
- U detí do 3 mesiacov veku pri akejkoľvek zvýšenej teplote (nad 37,5°C rektálne).
- Ak má dieťa vysokú horúčku a idete s ním k lekárovi, najskôr podajte liek, až potom vyrazte na cestu.
Kontaktujte lekára v momente, ako sa vám nebude niečo pozdávať alebo ak máte pocit, že nie je teplota ako teplota.
Febrilné krče
U detí do 5 rokov veku hrozia pri rýchlom stúpaní telesnej teploty krče z horúčky (febrilné krče). Horúčka nad 40 °C býva často symptómom vážneho ochorenia prudká septická alebo vírusová infekcia, dehydratácia, intoxikácia. Vyžaduje hospitalizáciu, odborné liečenie s vnútrožilovým prívodom tekutín.
Febrilné krče sa vyskytujú takmer výlučne vo veku od 6 mesiacov po 5 rokov, najčastejšie medzi 1.-3. rokom života. Môžu byť mierne aj komplikované. Mierna forma kŕčov trvá pár sekúnd, postihujú celé telo a na EEG nezanechávajú nález, v tom sa tieto kŕče líšia od epileptických záchvatov. Tá závažná forma môže trvať aj nekonečných 15 minút, postihuje väčšinou časť tepla a necháva po sebe stopy na EEG zázname. Febrilný záchvat sa zvykne opakovať, a to až u 30% detí, u ktorých sa objavil.
Pri prvom febrilnom záchvate treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Liečia sa podaním diazepamu v čapíkovej alebo gélovej forme do konečníka. Rodič dostáva toto liečivo do domácej lekárničky, je inštruovaný ako ho podávať a v prípade, že sa objavia v budúcnosti febrilné záchvaty nebýva vždy potrebná hospitalizácia.
V prípade febrilných kŕčov zabezpečíme bezpečie dieťaťa, ideálne na zemi, na podložke, v polohe na boku. V prípade straty vedomia sledujeme farbu kože, ak dieťa modrá, je potrebné dýchanie z úst do úst. Tento stav je ale pri febrilnom záchvate ojedinelý.
Ako sa vyhnúť horúčke?
Vo všeobecnosti žiadna prevencia proti horúčke neexistuje. Horúčka je príznak, nie ochorenie. Najčastejšie je horúčka dôkazom toho, že sa telo mobilizuje a chce bojovať s chorobou.
Dôležité je dbať na prevenciu infekcií, ktoré horúčku spôsobujú:
- Dodržiavať hygienu (umývanie rúk).
- Otužovať sa.
- Zdravo sa stravovať.
- Dostatočne odpočívať.
- Pravidelne vetrať.
- Vyhýbať sa kontaktu s chorými ľuďmi.
Fóbia z merania teploty u detí (fever fobia)
Existuje aj výraz „fever fobia“, teda horúčko - fóbia, alebo fóbia, strach z horúčky. Rodičia často podávajú antipyretickú terapiu už pri minimálnej teplote, kedy to ešte nie je nevyhnutné. Sú totiž koncentrovaní na to, že dieťa musí mať „normálnu teplotu.“ Pritom neexistuje žiaden dôkaz, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh choroby, alebo že spôsobuje neurologické komplikácie.
Je dôležité si uvedomiť, že horúčka je prirodzenou obrannou reakciou organizmu a netreba panikáriť. Je potrebné sledovať stav dieťaťa a v prípade potreby správne zasiahnuť.