Život prináša rôzne výzvy a ťažkosti. Niektoré z nich sú obzvlášť náročné, ako napríklad tehotenstvo a čakanie na dieťa, keď je partner vo väzení. Mnohé ženy v takýchto situáciách sa cítia osamelo, odsudzované a pod tlakom. Našťastie existujú organizácie ako Áno pre život, ktoré sa snažia vytvárať prostredie, kde sa tieto ženy cítia podporované a majú možnosť voľby. Tento článok prináša skutočné príbehy žien, ktoré prežili ťažké životné situácie a našli pomoc a nový začiatok.
Skutočné príbehy žien z Áno pre život
Organizácia Áno pre život poskytuje bezpečné bývanie a komplexnú pomoc ženám s deťmi už 27 rokov. Počas tejto doby pomohli viac ako 1150 ženám postaviť sa na vlastné nohy. Ich poslaním je ochrana života od počatia po prirodzenú smrť a snažia sa vytvárať také prostredie pre tehotné ženy v krízovej životnej situácii, aby sa viac necítili osamotené, odsudzované, či pod tlakom “že si dieťaťom zničia život”. Pomocná ruka je žene v takejto situácií podaná prostredníctvom finančnej, ľudskej, sociálnej, psychologickej a právnej pomoci. Toto považujeme za skutočnú možnosť voľby. Ženy nemajú iba jedinu cestu - umelý potrat. Majú právo na voľbu z viacerých možností.
Veronika a Vladko: Útek pred alkoholom a agresivitou
Príbeh Veroniky, matky dvoch detí - Veroniky (13) a Vladka (9), je príkladom toho, ako alkohol môže zničiť rodinu. Z manželstva doslova ušla zo dňa na deň kvôli manželovmu alkoholizmu. Po práci si rád vypil, až to prestalo mať únosnú mieru. Voči nej a deťom sa vtedy choval agresívne, neštítil sa ani ju udrieť. Viackrát ušli, aby sa schovali, viackrát bola privolaná i policajná hliadka. Do zariadenia prišli najmä psychicky, ale i fyzicky doubližovaní. Tu im dodali odvahu osamostatniť sa, podporili jej rozhodnutie postaviť sa s deťmi na vlastné nohy, poskytli im psychologické a právne poradenstvo, ktoré tak veľmi potrebovali. Momentálne je rozvedená, bývajú v sociálnom byte, našla si nového priateľa, ktorého majú radi i deti a pribudol im nový člen rodiny - Simonko. Jej bývalý manžel alkoholu už úplne podľahol.
Rita: Cesta z dlhov a alkoholovej závislosti po strate manžela
Ritin príbeh je o strate, dlhoch a alkoholovej závislosti. Jej sen bol celkom obyčajný. Mať malý domček zo záhradkou, deťmi a manželom. Niečo sa jej v živote splnilo, niečo nie. Detstvo nemala moc dobré a radostné a keď sa vydala, myslela som si, že si polepším. No nestalo sa. Ako pribúdali deti a jeho fľaša, strácalo sa všetko. Vtedy prišlo veľké pokušenie. Na každom ,,rohu“ ponúkali pôžičku. Na čokoľvek! Tak som si požičala. Myslela som si „veď vrátim, a chladničku potrebujem, veď mám tri deti“. Z peňazí sa napokon kúpilo oblečenie pre deti a samozrejme alkohol. Pokým manžel pracoval - splácali sme. V tom čase dostala ponuku, vyplatiť jednu pôžičku druhou a ešte jej aj ostane. Čo by nie, súhlasila som. Našla si brigádu, takže bolo z čoho splácať. S manželom to išlo dolu vodou čoraz viac. V novinách boli samé inzeráty o pôžičkách a tak uvažovala o ďalšej. Šlo to veľmi ľahko. Vybavené, požičané. Že úroky sú vysoké, ma netrápilo. Čo na tom? Peniaze potrebujem. Manžel už nevládal pracovať, len sa flákal, pil a fajčil. Keď nebolo, zúril. Všetko ťahať z jedného platu, je naozaj dosť. Už nevládala ani fyzicky, ani psychicky. Splátky už nesplácala, začali chodiť upomienky a nakoniec exekúcia. Po narodení dieťaťa sa pridala aj ďalšia fľaša - jej fľaša. Zo začiatku to bolo uvoľnenie, no potom prišla kríza a ešte aká! Žiadna práca, peňazí málo, samé dlžoby a deti, ktoré rastú a pýtajú jesť. Keď bola na samom dne v stave zúfalstva, prišla ďalšia rana. Manžel zomrel. Mňa tu nechal samú s deťmi, dlžobami a exekútorom za dverami. Jej zúfalstvo nemalo konca a ona nevedela nájsť cestu von z tohto uzavretého kruhu. Zabudnutie prichádzalo pri poháriku, z ktorého bola po čase celá fľaša. Hrozilo jej, že príde nielen o majetok, ale aj o deti. Prvý impulz prišiel od švagrinej a kmotry, ktoré ju donútili ísť na protialkoholické liečenie a sľúbili, že sa mi postarajú o deti. Deti zo všetkým súhlasili, pretože aj pre ne bol takýto život neznesiteľný. Nielen rodina jej bola nápomocná ale ešte niekto, niekto kto už pomohol a stále pomáha mnohým- Áno pre život. Tie boli veľmi potrebné pri splácaní všetkých pôžičiek. Pomohli jej dať do poriadku všetky moje prešľapy. Trvalo mesiace, kým sa začali zjavovať prvé výsledky pri splácaní pôžičiek, hľadaní nového bytu a práce. Teraz má nový byt, zamestnanie a šancu začať odznova. Vie, že keď bude potrebovať pomoc, alebo radu, vždy ich tam nájde. Touto cestou im chce vysloviť vďaku za ich trpezlivosť, snahu a obetavosť.
Martina: Zúfalá situácia a rozhodnutie ponechať si dieťa
Martina predstavuje svoj príbeh v domove Gianny B. Molla. Prichádza do zariadenia v decembri 2003, keď je tehotná a nevie, čo robiť. Rozhodovala som sa, či si dieťa nechám alebo ho dám na adopciu. Po rozhovoroch so sociálnymi pracovníčkami som sa rozhodla ponechať si dieťa. Všetci mi podali pomocnú ruku, neodsúdili ma. Som šťastná, že som sa tak rozhodla. Prišla som do zariadenia v piatom mesiaci tehotenstva, za ruky som držala tri deti a mala so sebou pár tašiek. Potrebovala som zázemie. Potrebovala som sa zastabilizovať a riešiť potrebné - financie, materskú školu pre moje najstaršie dve deti, zdravotnú starostlivosť pre mňa a pre moje deti a začať odznova. Vôbec som si to nevedela predstaviť s bábätkom, už toho bolo dosť i bez neho. Na interrupciu už bolo neskoro. Vzťah s otcom detí nebol zlý, veľké rozbroje medzi nami však robila jeho rodina, najmä mama. Keďže sme bývali v ich domácnosti, musela som odísť. Priateľ odišiel do Nemecka zarobiť peniaze a ja som zostala na všetko sama. Tu ma nikto neodsudzoval, pomohli mi s vybavovaním potrebných náležitostí i s prípravou a výbavičkou do pôrodnice. 13.1.2020 sa mi narodil nádherný zdravý chlapček, z ktorého mám veľkú radosť. V zariadení som bola ubytovaná dva razy. S otcom detí sme skúsili samostatné bývanie v podnájme, keď sa vrátil z Nemecka. Keď však zomrel majiteľ podnájmu, v ktorom sme bývali, dediči nám tam už nedovolili bývať. Nevedela som, čo s nami bude, kam pôjdeme. V domove som bývala jeden rok. Dnes už viem, že som spravila dobre, keď som sa rozhodla nechať si dieťa. Veľmi pomohli. Keby som vtedy dala syna na adopciu, neviem, čo by sa so mnou stalo. Dnes mi môj syn robí veľkú radosť. Mám to najcennejšie, čo si človek môže želať. Mám rodinu, ktorú som vždy chcela. Zaradila som sa do života ako každý iný človek. Práve v týchto dňoch to bude už sedem rokov, keď som prvýkrát prišla do tohto domu. Nikdy nezabudnem na tento deň, keď sa začal môj nový život.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak čakáte dieťa s ex po rozvode?
Útek a nový život: Príbeh ženy, ktorá hľadala bezpečie
Jej život bol jeden útek. Keď jej zomrela mama, vychovával ju otec. Dospela, našla si prácu, zaľúbila sa do jedného milého chlapca, otehotnela som. Veľmi ma ľúbil, bol však žiarlivý, často sme sa hádavali. Skončil vo výkone trestu odňatia slobody kvôli potýčkam so zákonom. Mám však syna Daniela. Našla som si iný vzťah, ktorý ale tiež stroskotal, pretože môj partner sa ku mne správal násilnícky. Ušla som od neho nielen s Danielom, ale i s naším spoločným dieťaťom Tomáškom. I on skončil vo výkone trestu odňatia slobody kvôli neplateniu výživného. Môjmu poslednému partnerovi som bezvýhradne dôverovala, neverila som, že by mi to znova nevyšlo. Ušla som do zariadenia Áno pre život, kde ma podržali, podporili, kde som sa cítila bezpečne… Porodila som dievčatko Elišku. Pomohli mi vyplatiť dlh na nájomnom, mala som naspäť môj byt!!! Obnovila som tiež kontakt s mojím otcom. Tak zúfalo som túžila po vzťahu a rodine, že som sa párkrát pokúšala zachrániť vzťah s otcom Elišky, napriek odporúčaniam zo strany sociálnych pracovníčok, aby som to nerobila.. Ja som však tak veľmi chcela rodinu! Definitívnym ukončením nášho vzťahu bolo, že som sa nasťahovala s ním do môjho bytu, kde som sa stala „väzňom“. Nesmela som s Tomáškom ani vyjsť z izby. Daniel v tom čase býval u mojej starkej. Krízovo som zavolala na Zelenú linku Áno pre život, kde mi privolali pomoc. Zistila som, že som znova tehotná. Rozhodla som sa odovzdať moje dievčatko po pôrode na adopciu, nevidela som iné riešenie. Chcela som, aby mala iný život. Nezvládla som to však, nejedla som, nepila som, myslela som iba na ňu, musela som sa po ňu vrátiť… Dala som jej meno po mojej mame. V súčasnosti žijem s mojím prvým partnerom, otcom Daniela, ktorého pustili z výkonu trestu. Žijeme normálny život, s radosťami a starosťami, čo k tomu patria. Urobila som si vodičský kurz.
Eva: Odchod od žiarlivého manžela a nový priateľ
Príbeh pani Evy je o tom, ako ju manžel vyhodil aj s deťmi zo spoločného bývania lebo ju podozrieval, že ho podvádza - bol veľmi žiarlivý. Pani Eva z toho bola veľmi otrasená, pretože opak bol nakoniec pravdou, jej muž si našiel priateľku, pre ktorú potreboval urobiť v byte miesto. Po čase si našla prácu keďže jej deti už boli školopovinné a mohla sa o ne tak lepšie finančne postarať. Medzičasom sa s mužom rozviedla. Matka bola veľmi samostatná, zodpovedná, svedomitá, pracovitá a bola u nej silná motivácia postaviť sa na nohy. Výrazne jej pomohla naša psychologička, ktorej sa mohla zdieľať a ľahšie tak preklenúť toto ťažké životné obdobie. Po čase a keď mala už aj niečo nasporené jej pracovníčky pomohli zohnať sociálny byt kam sa po necelom roku pobytu u nás aj s deťmi presťahovala. V práci si našla priateľa, s ktorým si veľmi dobre rozumela a teraz bývajú všetci spolu.
Petra: Život v krízovom centre a pomoc s ukončením štúdia
Volám sa Petra. Od malička som vyrastala iba s otcom a dvomi bratmi, keďže moja mama holdovala alkoholu. Mala som sedemnásť rokov a školu pred sebou, študijný odbor kozmetiky. Radšej som volila život v krízovom centre Áno pre život, kde ma prijali, ako počúvať neustále výčitky otca. Na môjho priateľa som sa spoľahnúť nemohla. Tu mi pomohli s ukončením prvého ročníka v štúdiu. Dokázali mi pomôcť preklenúť obdobie, keď som bola úplne bez peňazí a pripraviť ma do pôrodnice. Dňa 1.9.2019 sa mi narodil nádherný synček. Dali sme do poriadku i úradné záležitosti- návrh na priznanie všetkých rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa ako maloletej matke, i návrh na určenie výživného.
Ako Áno pre život pomáha
Áno pre život sa snaží vytvárať také prostredie pre nechcene tehotné ženy, aby sa viac necítili osamotené, odsudzované, či pod tlakom “že si dieťaťom zničia život”. Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle Zákon č. 448/2008 Z.z.
Organizácia poskytuje komplexnú pomoc v rôznych oblastiach:
Prečítajte si tiež: Rozvod počas tehotenstva na Slovensku
- Finančná pomoc: Pomoc pri hospodárení s finančnými prostriedkami a riešení nepriaznivej finančnej situácie.
- Psychologická pomoc: Podpora psychológov, ktorí pomáhajú ženám počúvať samú seba a byť oporou svojim deťom.
- Sociálna pomoc: Riešenie rodinnej situácie, strachov a nádejí, a poskytovanie podporného systému.
- Ubytovanie: V prípade voľnej kapacity poskytujú pobytové sociálne služby s podporou psychologičky a sociálnej pracovníčky.
- Právna pomoc: Poradenstvo a usmernenie v právnych záležitostiach.
Čo robiť, ak si tehotná a cítiš sa osamelo?
Ak si tehotná a máš pocit, že si bez partnera, strechy nad hlavou alebo podpory rodiny, Áno pre život ti môže pomôcť. Dôležité je vedieť, že nie si sama a existuje pomoc. Organizácia ťa vypočuje, neodsúdi a poradí ti, ako ďalej.
Adopcia: Alternatívne riešenie
Ak sa rozhodneš, že nemôžeš alebo nechceš vychovávať svoje dieťa, adopcia je jednou z možností. Pri adopcii (aj po utajenom pôrode) má biologická matka právo dať dieťaťu meno pri narodení. Väčšina nemocníc a zdravotníckych zariadení umožňuje matkám vidieť novorodenca.
Utajený pôrod
Jednou z možností pri adopcii je aj utajený pôrod. Utajený pôrod je zameraný na ochranu identity biologickej matky a poskytuje možnosť odovzdať dieťa na adopciu bez zverejnenia matkinej identity a jej osobných údajov.
Reverzibilita adopcie
Na Slovensku, podľa platnej legislatívy, je reverzné obdobie - teda časový úsek, počas ktorého môže matka zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa - obvykle stanovené na 6 týždňov po pôrode. Počas tohto reverzného obdobia má biologická matka právo svoje rozhodnutie zmeniť a rozhodnúť sa, že chce svoje dieťa vychovávať.
Domáce násilie a možnosti pomoci
Ženy často ostávajú žiť s násilníkmi či tyranmi, lebo si myslia, že nemajú kam ísť. Nemajú financie, bývanie; majú deti, cítia záväzok, zodpovednosť. Ak deti vyrastajú v prostredí, kde vidia, že otec x rokov týral mamu (psychicky, fyzicky, verbálne), ako to poznačí ich správanie? V prvom rade je potrebné povedať, že nie je jednoduché len tak sa zbaliť a odísť. Rovnako ako nie je jednoduché povedať o násilí niekomu inému, a už vôbec nie oznámiť to na polícii. Obete často prežívajú veľký strach, sú izolované, presvedčené o svojej neschopnosti, môžu byť na svojom tyranovi ekonomicky závislé. Iné zas môžu vnímať násilie čiastočne ako niečo normálne a neuvedomujú si, že ich partner by sa k nim takto správať nemal, čo však neznamená, že ich to „bolí“ menej. V neposlednom rade môže byť jedným z dôvodov aj to, že páchateľa majú stále rady, prípadne si nechcú zničiť manželstvo, rodinu. Môžu veriť, že sa to zmení, o čom ich často presviedča aj samotný páchateľ. Prípadne sa obávajú určitej stigmy, vylúčenia z nejakej komunity, zlyhania. V nejednom prípade sa mi tiež stalo, že odísť nechceli samotné deti, keďže si násilia neboli až také vedomé, prípadne nechceli odísť zo svojho domova, od svojich kamarátov, spolužiakov a podobne. Rozhodnutie odísť neovplyvní len samotnú obeť, ale aj jej deti a ich ďalší život. Deti sú tak dôvodom na odchod, ako aj dôvodom, prečo zostať. Je množstvo organizácií, ktoré vedia obetiam násilia okamžite poskytnúť ochranu, ubytovanie, pomoc psychológa, právnika, sociálneho pracovníka, jedlo, oblečenie a podobne. V súčasnosti existujú rôzne linky pomoci, online poradne, online čety.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a rodičovská dovolenka: Prehľad
Čo robiť, ak zažívaš násilie?
- Povedz to kamarátke alebo mame.
- Kontaktuj ľudí, ktorí sa venujú pomoci obetiam.
- Ulož si dôležité čísla.
- Vytvor si „pohotovostnú tašku“.
- Pouč svoje deti - ako a komu majú v prípade nebezpečenstva volať, kadiaľ utiecť.
- Ak si v nebezpečenstve - volaj políciu, krič, skry sa, uteč, chráň sa v pozícii „lopta“ a podobne.
Adopcia na Slovensku: Ako na to?
Ak uvažujete o adopcii dieťaťa, na Slovensku je potrebné obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tu podáte žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Súčasťou žiadosti je viacero príloh, vrátane dokladu o majetkových pomeroch, potvrdenia o príjme a výdajoch, a správy o zdravotnom stave.
Kritériá pre adopciu
Legislatíva k veku uvádza, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Dĺžka manželského zväzku nie je rozhodujúca, ale je dôležité, aby ste boli manželia. Po splnení všetkých podmienok a absolvovaní prípravy budete s manželom zaradení do zoznamu žiadateľov o osvojenie/náhradnú rodinnú starostlivosť.
Príprava na adopciu
Príprava na náhradné rodičovstvo je povinná a realizujú ju úrady práce, sociálnych vecí a rodiny alebo mimovládne organizácie. Príprava trvá minimálne 26 hodín a prebieha kombinovane (skupinovou aj individuálnou formou). Po absolvovaní prípravy budete zapísaní do zoznamu žiadateľov a budete čakať na Vaše dieťatko/deti.
Možnosti urýchlenia procesu
Čas čakania na dieťa sa dá urýchliť rozšírením kritérií o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie, formu NRS-pestúnska starostlivosť. Platí, že čím budete mať širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší.