Anizokória, stav charakterizovaný nerovnakou veľkosťou zreníc, môže byť u detí zdrojom obáv. Je dôležité pochopiť príčiny, diagnostiku a možnosti liečby tohto stavu, aby sa zabezpečila správna starostlivosť a pokoj pre rodičov.
Čo je anizokória?
V medicíne predpona "an-" signalizuje zápor alebo opak. Izokória znamená rovnako veľké zreničky, zatiaľ čo anizokória pomenúva stav, keď zrenice očí nemajú rovnakú veľkosť. Stranový rozdiel do 0,3 milimetra sa pri adekvátnych zrenicových funkciách pokladá za normálny. Nerovnako široké zrenice má zhruba 20 percent populácie.
Zrenica je kruhovitý otvor v centre dúhovky, ktorý reguluje množstvo svetla prichádzajúceho do oka prostredníctvom zvierača a rozvierača zrenice. Inerváciu týchto svalov zabezpečujú autonómne nervy. Parasympatikus inervuje zvierač, sympatikus inervuje rozvierač. Navzájom pôsobia na sebe antagonisticky.
Novorodenec máva zrenice zúžené, pretože rozvierač zrenice nie je ešte úplne vyvinutý. Počas produktívnej fázy života závisí šírka zrenice na pomere parasympatiku a sympatiku, čo je individuálna záležitosť. Maximálne hodnoty zrenica nadobúda vo veku 15 až 20 rokov, v starobe už len 2 až 3 mm. V okamihu smrti sú zrenice rozšírené, do niekoľkých hodín sa však zúžia. Šírka zrenice kolíše aj počas dňa.
Pri vyšetrení zreníc sa posudzuje umiestnenie v dúhovke, tvar, šírka, reakcia na svetlo, konvergencia a očné štrbiny. Očný lekár skúma priamu i nepriamu fotoreakciu. Pri posudzovaní priamej fotoreakcie sa nechá pacient pozerať do diaľky, zakryjú sa mu na niekoľko sekúnd oči, potom sa odkryje jedno oko po druhom a sleduje sa reakcia oboch zreníc. Fyziologicky dochádza k zúženiu zorníc. Pri nepriamej, konsenzuálnej fotoreakcii, by sa mala súčasne zúžiť aj zrenica neosvetleného oka. Konvergencia sa vyšetruje tak, že pacienta, ktorý sa pozerá do diaľky, necháme zadívať sa na blízky bod a pozorujeme pritom reakciu zreničiek.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Príčiny anizokórie u detí
Anizokória môže mať u detí rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť na neškodné (fyziologické) a patologické.
Fyziologická anizokória
- Prirodzená variabilita: U niektorých detí môže byť mierny rozdiel vo veľkosti zreníc prirodzený a neškodný. Tento typ anizokórie je zvyčajne malý (menej ako 1 mm) a nemení sa v priebehu času.
- Genetická predispozícia: Anizokória môže byť dedičná.
Patologická anizokória
Ak anizokória vznikne náhle, môže ísť o naliehavý, vážny stav. Vtedy netreba neodkladať návštevu u lekára - oftalmológa, resp.
Ochorenia zrenice môžeme rozdeliť na vrodené a získané. Iné delenie je na poruchy statiky a dynamiky. Medzi vrodené poruchy statiky zrenice patrí napríklad kolobóm dúhovky. Kolobóm dúhovky je vrodený defekt dúhovky oka. Väčšinou je diagnostikovaný krátko po narodení. Najvýznamnejšiou statickou získanou patológiou je natrhnutie zrenicového okraja, ku ktorému dochádza najmä po tupom úraze oka. Neurologického pôvodu je paralytická mydriáza a mióza, menej častá spastická mydriáza a mióza. Princíp inervácie svalov dúhovky umožňuje ovplyvniť priemer zrenice chemickými látkami. To možno využiť v terapii akútneho záchvatu glaukómu, kedy zrenicu sťahujeme, aby sa zlepšil odtok komorovej tekutiny z oka. Ďalšie využitie je v roztrhnutí pozápalových zrastov rozšírením zrenice.
Medzi patologické príčiny anizokórie patria:
- Úrazy hlavy: Traumatické poranenia mozgu sú definované ako poškodenie mozgu v dôsledku vonkajších mechanických síl. Príkladom takýchto vonkajších síl je rýchle zrýchlenie alebo spomalenie, pád, výbuch či tlaková vlna alebo bodné či strelné zranenie. Úrazy mozgu často spôsobia i dlhodobejšie výpadky kognitívnych (rozumových) funkcii - zmeny nálady, apatia alebo naopak nekľud, impulzívne prejavy alebo naopak ťažkosti s uvažovaním, rozhodovaním a ťažkosti napr. Anizokória sa môže objaviť po úraze hlavy, a to aj pri ľahkom až miernom úraze mozgu.
- Neurologické ochorenia:
- Hornerov syndróm: Je neurologické ochorenie spôsobené poškodením sympatického nervového systému, ktoré môže viesť k anizokórii, spolu s inými príznakmi.
- Adieho zrenica: Je zriedkavé neurologické ochorenie ovplyvňujúce funkciu očných zreníc.
- Nádory mozgu
- Cievna mozgová príhoda
- Krvácanie do mozgu
- Infekcie nervového systému: Infekcie ako meningitída, encefalitída alebo absces mozgu ovplyvňujú nervové štruktúry a vyvolávajú anizokóriu.
- Očné problémy:
- Glaukóm: Glaukóm je oftalmologické ochorenie spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom, v pokročilom štádiu vedie k poškodeniu zrakového nervu a anizokórii.
- Očné traumy
- Lieky a návykové látky: Niektoré lieky a drogy môžu spôsobiť rozšírenie alebo zúženie zreníc, čo vedie k anizokórii.
Diagnostika anizokórie
Pri diagnostike je dôležité vyšetrenie vedúce k určeniu patologického oka. Ak je anizokória väčšia za tmy, je patologická zrenica tá, ktorá je užšia. Anizokória väčšia ako 1 mm sa objavuje pri poškodení sympatického alebo parasympatického nervového systému. Anizokória sa diagnostikuje aj pri aneuryzme mozgovej cievy (výduti steny cievy), mozgovom nádore, jednostrannom zvýšení vnútroočného tlaku (glaukóm), pri roztrúsenej skleróze, u jednostrannej slepoty, pri terapeutickej jednostrannej aplikácii kvapiek na glaukóm, pri terapeutickom používaní kvapiek na rozšírenie zrenice.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Ak si všimnete nezvyčajne rozšírené zreničky alebo, ak jedna vyzerá väčšia ako druhá, hlavne po úraze hlavy, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. To isté platí, v prípade pridruženia ostatných prejavov: náhle závraty, bolesť hlavy, zmätenosť, problémy s rovnováhou alebo iné príznaky možnej mozgovej príhody. Vyskytnúť sa môže citlivosť na svetlo. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k akútnemu uzavretiu uhla, čo je stav, pri ktorom sa tekutina v oku nahromadí a spôsobí náhly nárast vnútroočného tlaku. Toto je oftalmologická situácia vyžadujúca okamžitú lekársku pomoc.
Vyšetrenie zahŕňa:
- Anamnéza: Zisťovanie nedávneho užívania liekov, drog alebo vystavenia toxínom.
- Fyzikálne vyšetrenie: Posúdenie reakcie zreničiek na svetlo a ich symetrie. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Neurologické testy: Vyšetrenia na vylúčenie neurologických porúch.
- RTG vyšetrenie lebky: Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
- CT vyšetrenie: Pri podozrení na závažné poranenie jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
Liečba anizokórie
Liečba anizokórie závisí od vyvolávajúcej príčiny. Terapeutický proces môže zahŕňať liečbu infekcií, chirurgický zákrok na odstránenie nádorov alebo ďalšie terapeutické postupy podľa potreby. Dôležitou súčasťou liečby anizokórie je monitorovanie stavu pacienta, aby sa zabezpečilo, že sa príznaky nezhoršujú, a že podávaná liečba účinkuje.
- Odstránenie spúšťača: Ak je mydriáza spôsobená liekmi alebo drogami, ich vysadenie môže normalizovať stav.
- Riešenie základného ochorenia: Pri neurologických príčinách je nevyhnutná liečba základného ochorenia.
- Monitorovanie: V prípadoch, keď je mydriáza dočasná a bez ďalších symptómov, môže byť postačujúce sledovanie stavu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Rozšírené zreničky môžu byť normálnou fyziologickou reakciou na zmeny svetelných podmienok, ale môžu tiež signalizovať závažnejší zdravotný problém. Príznaky, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, zahŕňajú:
- Pretrvávajúce rozšírené zreničky bez zjavnej príčiny
- Bolesti hlavy
- Rozmazané videnie
- Zvýšená citlivosť na svetlo
- Jedna zrenička väčšia ako druhá - anizokória
Dúhovka a jej funkcie
Dúhovka tvorí strednú vrstvu oka, ktorá oddeľuje prednú a zadnú očnú komoru. V strede dúhovky sa nachádza otvor nazývaný zrenica, ktorý umožňuje, aby svetlo dopadalo na sietnicu. V závislosti od osvetlenia sa zrenica zužuje a za šera rozširuje.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Farba dúhovky je geneticky podmienená a mení sa v priebehu času aj v závislosti od vnútorného a vonkajšieho prostredia. Existujú zriedkavé ochorenia dúhovky, ktoré odlišujú postihnuté osoby od ostatných a dodávajú im tajomný výzor. Štruktúra dúhovky je u každého z nás jedinečná ako odtlačok prsta a môže naznačovať náchylnosť k určitým chorobám alebo poukazovať na práve prebiehajúce ochorenie, čo skúma irisdiagnostika. Z farby dúhovky je tiež možné vyčítať zvýšené riziko vzniku očných alebo celkových ochorení.
Hlavnou funkciou dúhovky je chrániť oko pred oslnením a negatívnymi vplyvmi UV žiarenia. Farba dúhovky je daná obsahom dúhovkového pigmentu, ktorý je ovplyvnený nielen geneticky, ale aj geograficky. Vo všeobecnosti možno povedať, že tmavšia farba je dominantnejšia. Väčšina svetlých bábätiek sa rodí s modrými očami, ale u černošskej a ázijskej populácie sa deti rodia s tmavými očami. Až po narodení sa začne tvoriť melanín a vplyvom slnečného a UV žiarenia dochádza k zmene farby na základe genetickej závislosti a hladiny vytvoreného melanínu, pričom konečná farba je známa až po puberte.
Farba dúhovky sa môže v priebehu života zmeniť pôsobením hormónov, kedy sa dúhovka počas puberty fyziologicky mení. Patologický vplyv na zmenu farby dúhovky majú spúšťače ako napr. Heterochrómia je stav, ktorý sa vyskytuje u 2 % populácie, pri ktorom je v dôsledku nadbytku alebo nedostatku melanínu v dúhovke prítomné ich rozdielne sfarbenie. Tento jav vzniká väčšinou dedične alebo vplyvom úrazu, môže však byť aj jedným zo znakov zápalu alebo nádoru dúhovky. Môžeme sa stretnúť buď s čiastočne zafarbenými dúhovkami, alebo s úplnou formou heterochrómie, kedy má dúhovka druhého oka inú farbu.
Zriedkavo (1 prípad zo 70 000 ľudí) sa môže vyskytnúť stav tzv. aniridia, ktorého typickým znakom je čiastočná absencia dúhovky v dôsledku genetickej chyby alebo po traume. Tvar a činnosť zrenice je narušená, preto nedokáže adekvátne reagovať na svetelné podmienky a upravovať svoju veľkosť. Tiež je znemožnená správna funkcia akomodácie očnej šošovky. Keďže sa dúhovka spoločne s riasnatým telieskom podieľa na udržiavaní vnútroočného tlaku a v tomto prípade dochádza k uzáveru dúhovky, je tento stav sprevádzaný sekundárnym zeleným zákalom.
Albinizmus je zriedkavé dedičné ochorenie spojené s poruchou tvorby pigmentu - melanínu (výskyt 1 z 12 000 v Európe). Môžu byť postihnuté iba oči, alebo aj koža - postihnutú osobu možno ľahko rozoznať podľa svetlej pokožky, svetlých vlasov alebo svetlých až červených očí. Ak sa dúhovka javí ako ružová alebo červená, je to spôsobené tým, že chýbajú jej vrstvy, a tým presvitajú drobné cievy. Kvôli nedostatočnej pigmentácii sietnice môže dôjsť k zníženej ostrosti zraku a k výskytu očných vád, mimovoľným pohybom očí (nistagmus) alebo škúleniu. Postihnutý trpí oslňovaním a svetloplachosťou. V ťažkých prípadoch môže ísť prakticky o slepotu. Albinizmus sa nedá vyliečiť, možno však zmierniť jeho príznaky. Ľudia s albinizmom sú citlivejší na slnečné a UV žiarenie. Očné vady sa dajú korigovať dioptrickými okuliarmi, slnečnými okuliarmi alebo samozafarbovacími sklami s kvalitným UV filtrom.
Dúhovka je prepojená s ostatnými orgánmi v tele prostredníctvom nervového a cievneho systému. Autonómny nervový systém riadi orgány, ktoré nemôžeme ovládať vôľou. Činnosť dúhovky možno sledovať pomocou autonómneho nervového dúhovkového venca. Dúhovka tak nie je len súčasťou zrakového orgánu, ale môže byť ukazovateľom náchylnosti k niektorým ochoreniam tela, alebo môže poukazovať na prebiehajúce ochorenie. Iridodiagnostika sa zaoberá rozpoznávaním a hodnotením zdravotného stavu na základe starostlivého skúmania sfarbenia a štruktúry dúhovky a pridružených častí a tkanív oka (zrenica, spojivka, bielko). Mapa dúhovky je u každého človeka jedinečná ako odtlačok prsta. Každý orgán má na dúhovke svoje konkrétne miesto. Pri narušení funkcie určitého orgánu alebo pri vrodenej záťaži sa konkrétne miesto spojené s postihnutým orgánom prejaví napr. rozvoľnením vlákien, lagúnou, klinom, pigmentáciou dúhovky alebo deformáciou zrenice. Táto neinvazívna metóda nenahrádza lekárske vyšetrenie, ale je jeho doplnkom.
Farba očí môže ovplyvniť niektoré zrakové ochorenia - napríklad svetlé oči sú náchylnejšie na vznik vekom podmienenej degenerácie makuly sietnice alebo existuje vyššie riziko vzniku nádoru cievnatky či dúhovky, pretože nižší obsah pigmentu v dúhovke zvyšuje priepustnosť viditeľného svetla alebo UV žiarenia. Farba dúhovky môže naznačiť väčšiu náchylnosť na niektoré systémové ochorenia. Napríklad modrá dúhovka predikuje vyššie riziko ochorení dýchacieho systému, štítnej žľazy, srdca, sluchu alebo obličiek. Ľudia s modrou dúhovkou môžu mať aj posunutý prah bolesti. Hnedé oči môžu naznačovať väčšiu predispozíciu na ochorenia tráviaceho traktu (napr. žlčníkové kamene, zápcha, žalúdočné vredy, chronické ochorenia) alebo nervového systému (napr. vyšší výskyt depresií, bolesti hlavy).
Dočasnou a najmenej invazívnou metódou, ako dosiahnuť zmenu farby dúhovky, je použitie mäkkých farebných kontaktných šošoviek, ktoré sú dostupné v očnej optike. Pri úplnej strate oka alebo vnútorných častí oka môžu poslúžiť protetické kontaktné šošovky a pri nedovyvinutí oka môžu byť predpísané protetické sklerálne šošovky. Tieto špeciálne protetické kontaktné šošovky môžu zlepšiť vzhľad poškodeného bielka, rohovky alebo dúhovky. Ďalšou možnosťou zmeny farby dúhovky je laserový zákrok. Pomocou lasera sa vytvorí v rohovke kapsa, do ktorej sa vloží pigment. Po úraze alebo pri chýbaní dúhovky je možné nechať si dúhovku trvalo vytetovať pomocou ihly. V oblasti medzi bielkom a rohovkou sa vytvoria malé vpichy. Do väčšieho otvoru sa injekčne vpraví pigment, ktorý sa rozšíri bielkom, pričom množstvo a tlak injekcie ovplyvňujú výsledný farebný efekt.
Úrazy hlavy u detí
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Ako sa dajú v bežnej praxi odlíšiť jednotlivé typy poranení? Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Závažnosť úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie dieťaťa: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.
Prečo teda musí ostať v nemocnici? Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
- Otras mozgu - je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.