Úvod
Doba ľadová je rozsiahly časový úsek v histórii Zeme, ktorý sa vyznačuje rozsiahlym zaľadnením a poklesom globálnych teplôt. Hoci si ju mnohí predstavujú ako zamrznutú pustatinu, realita bola oveľa komplexnejšia a rôznorodejšia. Tento článok sa zameriava na charakteristiku doby ľadovej, s osobitným dôrazom na jej vplyv na Grónsko a širší svet, pričom sa dotýka aj súčasných geopolitických zmien v Arktíde.
Charakteristika doby ľadovej
Ľadové a medziľadové doby sa opakovali počas štvrtohôr, najmladšieho geologického obdobia, zahŕňajúceho približne posledných 2,6 milióna rokov. Posledná ľadová doba sa začala pred viac ako 110-tisíc rokmi a skončila sa necelých 10-tisíc rokov pred naším letopočtom. Znamená to, že dnes žijeme v ďalšej medziľadovej dobe.
Klíma a prostredie
Počas poslednej ľadovej doby sa klíma značne menila. Pre Európu bolo typické sucho a nižšie priemerné teploty. Krajina bola mozaikovitá, dominantná bola step, tzv. sprašová alebo mamutia step. Táto step uživila stáda mamutov a ďalších bylinožravcov, čo naznačuje, že išlo o pomerne výživný porast tráv a bylín, miestami aj odolnejších drevín. V priaznivejších obdobiach to mohol byť pôsobivý ekosystém pripomínajúci africké savany. Na miestach s dostatkom vlahy sa tvorili lesné a krovinaté porasty.
Fauna
Spoločenstvo zvierat sa menilo v závislosti od klimatických výkyvov. V priaznivejších obdobiach bolo bohaté, z hľadiska veľkých druhov cicavcov bohatšie ako v súčasnosti. Žili tu druhy unikátne pre mamutiu step ako mamut, nosorožec srstnatý, jeleň obrovský alebo bizón stepný. Spolu s nimi tu boli veľké predátory - hyena jaskynná a lev jaskynný, a tiež medveď jaskynný. Žili tu aj zvieratá, ktoré dnes poznáme z arktických oblastí ako sob, líška polárna alebo tur pižmový, a tiež zvieratá, ktoré prežívajú skôr v teplejších stepných oblastiach, ako dhoul (vlk červený) či sajga (antilopa). Medzi najbežnejšie kopytníky patrili okrem bizóna a soba aj divoké kone. Žili tu aj druhy, ktoré môžeme stretnúť aj dnes, napríklad medveď hnedý, vlk, líška obyčajná alebo jeleň.
Mamuty
Mamuty patrili k typickým a dôležitým členom tohto spoločenstva. Predpokladá sa, že podobne ako dnešné slony africké pomáhali počas klimaticky priaznivejších výkyvov udržiavať step bez lesov. Boli prispôsobené životu v chladných oblastiach, veľkostne sa nelíšili od dnešných slonov afrických.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Vplyv doby ľadovej na Grónsko
Grónsko, najväčší ostrov sveta, ktorý nie je kontinentom, bolo počas doby ľadovej výrazne ovplyvnené zaľadnením. Ľadovec hrubý až 3,5 kilometra pokrýval väčšinu územia.
Osídlenie Grónska
Predchodcovia Inuitov, ktorí z Ázie prešli cez Beringov prieliv, žili v Grónsku pred 4 500 rokmi. Voláme ich ľudia Saqqaq. Najväčšie vykopávky boli realizované v okolí Disco Bay. Následne, asi v roku 800, prišli ľudia Dorsetskej kultúry. Múmie, ktoré sú predchodcami dnešných Inuitov, sa datujú až do 15. storočia. Saqaqovia chovali psov, ale nemali sánky. Dorsetská kultúra mala sánky, ale nechovala psov. Až posledná kultúra Thule chovala psov a mali aj sánky, a boli to oni, kto vymysleli psie záprahy tak, ako ich poznáme dnes.
Vikingovia
Grónsko (Greenland, teda Zelená krajina) nazval podľa vikingských ság Erik Červený, ktorého rodina bola vyhostená z Islandu za masovú vraždu. Erik prišiel na juh Grónska v lete a vraj nazval krajinu takto marketingovo preto, lebo chcel prilákať ďalších osadníkov. Vikingovia tu žili okolo 500 rokov, a potom v 15. storočí zmizli. Ich usadlosti máme aj tesne nad naším luxusným kempom (glampingom) v Nuukskom zálive, takže nežili iba na úplnom juhu. Dôvody ich zmiznutia sú záhadou.
Globálne otepľovanie v Grónsku
V Grónsku globálne otepľovanie cítiť. Kedysi bolo more zamrznuté od októbra do júna, teraz je to až od februára. Od októbra do februára sa nedá po mori ísť so psími záprahmi, lebo sa prepadnete.
Geopolitický význam Grónska
Grónsko sa stáva čoraz dôležitejším v geopolitickom kontexte, najmä kvôli svojim nerastným zdrojom a strategickej polohe.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Nerastné bohatstvo
Na obrovskom ostrove sa našlo zlato, ropa a je jasné, že je tu mnoho iných nerastných surovín. Dáni tvrdia, že sa ich neoplatí ťažiť, že ťažba je drahá. Dnes je grónska ekonomika postavená na rybolove, a teraz (najnovšie) sa snaží o rozvoj turizmu.
Snahy o nezávislosť
Bývalý premiér Múte Egede z ľudovej strany Inuit Ataqatigiit ešte začiatkom roka 2025 hovoril o oslobodení sa z „okov kolonializmu“ a presadzoval referendum o odtrhnutí Grónska od Dánska. Jeho nástupca, Jens Frederik Nielsen, ktorý kandidoval za Demokratov, kladie dôraz na ekonomickú sebaudržateľnosť Grónska a zníženie závislosti od dánskeho blokového dotovania.
Čínske a americké záujmy
V roku 2017 oznámila Čína svoju Arktickú stratégiu s cieľom vybudovať Polárnu Hodvábnu cestu a odvtedy systematicky pracuje na zachytení sa na strategicky ohromne dôležitom ostrove. Už vtedy tvorili čínske investície asi 12 % grónskeho štátneho rozpočtu. V roku 2022 začali prichádzať do rybárskeho priemyslu prví čínski robotníci. Čína sa aktívne zapája do projektov ťažby uránu v Kuannersuite aj železnej rudy v Isua. V jej snahe ju brzdia len USA. V prípade nezávislosti Grónska existuje odôvodnená obava, že Grónsko otvorí prístup k ťažobným projektom a svojej infraštruktúre Číne, pripravenej investovať milióny eur s cieľom získať prístup k obrovskému nerastnému bohatstvu a námorným cestám otvárajúcim sa v dôsledku globálneho otepľovania. USA majú s Grónskom dlhodobý vzťah a snaha Trumpa o kúpu ostrova nie je nová. Od roku 1840 sa opakovane obracali na Dánsko americkí prezidenti. Na začiatku druhej svetovej vojny postavili USA najpoužívanejšie letisko v mestečku Kangerlussuaq a dlhodobo prevádzkujú strategickú vojenskú základňu Pituffik Space Base na severozápade Grónska, do ktorej plánujú investovať 4 miliardy dolárov.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko