Detstvo je obdobie plné radosti, učenia a rastu, ale aj výziev. Jednou z nich je obdobie vzdoru, ktoré sa u detí prejavuje v rôznom veku a intenzite. Tento článok sa zameriava na špecifiká hádok a vzdoru u sedemročných detí a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov, ako túto náročnú etapu zvládnuť. Informácie vychádzajú z reálnych skúseností rodičov, odborných rád psychológov a zohľadňujú individuálne potreby každého dieťaťa.
Úvod
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa a prejavuje sa rôznymi spôsobmi. U sedemročných detí sa môže vzdor prejavovať ako hádky, neposlúchanie, odmietanie plnenia povinností alebo emocionálne výbuchy. Tieto prejavy sú často frustrujúce pre rodičov, ktorí sa snažia nájsť efektívne spôsoby, ako s nimi pracovať. Dôležité je uvedomiť si, že vzdor nie je prejavom zlej vôle dieťaťa, ale skôr signálom, že dieťa prežíva vnútorný konflikt alebo potrebuje uspokojiť nejakú svoju potrebu.
Prečo deti vzdorujú?
Za vzdorom sa skrýva viacero faktorov, ktoré je dôležité rozpoznať:
- Potreba nezávislosti: Sedemročné deti túžia po väčšej samostatnosti a chcú mať kontrolu nad svojím životom. Vzdor je spôsob, ako si túto nezávislosť presadzujú.
- Emocionálna nezrelosť: Deti v tomto veku ešte nemajú plne vyvinuté emocionálne zručnosti a nevedia vždy správne vyjadriť svoje pocity. Frustrácia, hnev alebo smútok sa tak môžu prejavovať vzdorom.
- Hľadanie hraníc: Paradoxne, deti potrebujú hranice, aby sa cítili bezpečne a isto. Vzdor je spôsob, ako testujú, kde tieto hranice ležia.
- Nedostatok pozornosti: Niekedy je vzdor len spôsob, ako si dieťa vynucuje pozornosť rodičov.
- Únava, hlad, choroba: Fyzické faktory môžu výrazne ovplyvniť správanie dieťaťa. Unavené, hladné alebo choré dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
- Nadmerná stimulácia: Príliš veľa hračiek, aktivít alebo hluku môže viesť k preťaženiu a následnému vzdoru.
Ako zvládať hádky a vzdor u sedemročného dieťaťa?
1. Stanovte jasné a konzistentné pravidlá
Pravidlá by mali byť jednoduché, zrozumiteľné a primerané veku dieťaťa. Dôležité je, aby boli pravidlá konzistentné a platili pre všetkých členov rodiny.
- Príklad: "Nikdy nebijeme iných ľudí. Môžeš udrieť do vankúša alebo roztrhnúť papier, ale nikdy nebijeme iných ľudí."
2. Dôslednosť a benefity
Ak deti hranice dodržiavajú, majú benefity. Ak hranice, ktoré ste jasne stanovili, porušia, je potrebné, aby čo najskôr nastal dôsledok. Deti potrebujú prepojiť príčiny s dôsledkami a rodičia musia byť dôslední. Trest by nikdy nemal byť fyzický, tým iba strácame rešpekt dieťaťa. U malých detí je funkčný tzv. time-out, teda čas pomimo, prestávka v tom, čo práve robí - napríklad na ihrisku prerušíte bitku medzi deťmi a vezmete ho ďalej od skupiny, kde sa môže upokojiť. U starších detí je účinné vziať im vyššie spomenuté benefity, ideálne tak, aby súviseli s nevhodným správaním.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
3. Oceňujte pozitívne správanie
Pozornosť často obraciame na správanie, ktoré je nevhodné. Skúste si dať záväzok, že najbližší týždeň budete oceňovať všetky malé prejavy správania, ktoré sú pozitívne. Nemusí ísť o prehnané pochvaly, stačí nahlas pomenovať, čo urobí dieťa dobre.
- Príklad: "Veľmi mi pomáha, keď sa podelíš so svojou sestrou." alebo "Ďakujem, že si si zavesila vetrovku a odložila topánky."
4. Komunikujte s dieťaťom
Snažte sa s dieťaťom otvorene komunikovať a zistiť, čo sa za jeho vzdorom skrýva. Pýtajte sa ho na jeho pocity a potreby. Aktívne počúvajte a snažte sa mu porozumieť.
- Príklad: "Vidím, že si nahnevaný. Čo sa stalo?"
5. Zachovajte pokoj
Je dôležité zachovať pokoj a nenechať sa vyprovokovať. Ak reagujete hnevom, situáciu len zhoršíte.
6. Ponúknite dieťaťu možnosť výberu
Dajte dieťaťu možnosť vybrať si z viacerých možností, aby malo pocit kontroly.
- Príklad: "Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?"
7. Vyhnite sa zbytočným konfliktom
Neriešte s dieťaťom drobnosti a sústreďte sa na dôležité veci.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
- Príklad: Ak si dieťa nechce obliecť kabát, nechajte ho ísť von bez neho (ak to nie je nebezpečné).
8. Učte dieťa zvládať emócie
Pomôžte dieťaťu naučiť sa rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie. Učte ho relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie alebo vizualizáciu.
- Príklad: "Keď si nahnevaný, skús sa zhlboka nadýchnuť a pomaly vydýchnuť."
9. Hľadajte kompromisy
Snažte sa s dieťaťom dohodnúť na kompromisoch, ktoré budú vyhovovať obom stranám.
- Príklad: "Môžeš sa hrať na počítači 30 minút, a potom si pôjdeš urobiť domáce úlohy."
10. Doprajte dieťaťu dostatok pohybu a odpočinku
Dbajte na to, aby malo dieťa dostatok pohybu a odpočinku. Unavené alebo preťažené dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
11. Obmedzte stimuláciu
Všimli ste si, že v jednu chvíľu má vaše dieťa dobrú náladu a potom sa zrazu dramaticky zmení: je umrnčané, zdá sa vám byť unavené, nevrlé, nahnevané a hádže sa o zem, odmieta komunikovať, odvracia tváričku, menšie deti zatínajú pästičky, kopú a plačú, staršie deti sa tvária znudene, alebo žiadajú viac pozornosti.
Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. To má za následok hyperaktivitu, dieťa sa prestáva ovládať a vy máte pocit, že máte vedľa seba Vezuv.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Ide o kumuláciu stresu v deťoch, ktorý nevidíme a necítime, preto niekedy nerozumieme, kde sa to v našich deťoch berie. To všetko sa odráža v ich náladách.
Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.
12. Hra je dôležitá
Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi.
Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.
13. Ukážte dieťaťu, že vám môže s niečím pomôcť
Pri nakupovaní namiesto: "No počkaj, keď prídeme domov! Tak ťa zmlátim ako hada! Pri nakupovaní namiesto:"Vôbec nevieš, ako sa máš v obchode správať! Dnes nebudeš pozerať žiadny televízor večer!" Nahradíme: "Nepáči sa mi, čo sa tu deje! Prekáža to určite všetkým predavačom, keď tu medzi regálmi behajú malé deti. Pri nakupovaní namiesto: "Ak ťa uvidím zase behať, tak ti už jednu strelím!" Nahradíme: "Miško nebehaj! Syn: Aj ja chcem ísť! Mama: Bohužiaľ, nemôžeš, Miško. Mama: Ty vieš prečo, Miško a určite mi to rád povieš. Mama: Presne preto, Miško. Niekedy nabudúce so mnou budeš môcť ísť, ale budeš si musieť pamätať, ako sa správame v obchode. "Zajtra pôjdeme na poštu. Určite tam bude veľa ľudí. Som zvedavá, či sa ti podarí stáť trpezlivo so mnou v rade.
14. Emocionálna konfrontácia
Jiřina Prekopová odporúča používať pri riešení konfliktov tzv. „emocionálnu konfrontáciu ( EK ). “ Spočíva v tom, že nadviažeme empatický pohľad zoči-voči, podľa potreby sa fyzicky dotýkame a nerozídeme sa dovtedy, pokým sa láska opäť neobnoví. Ubezpečujeme počas nej druhého, že ho milujeme, aj keď nekoná podľa našich predstáv, no zároveň mu musíme zdeliť naše pocity.
- Príklad: „To ma bolí, keď ma hryzieš! Nie sme žiadne tigre.
- Príklad: „Au, to bolí! Toto viac nechcem, aby si robil.
- Pri nadmernej bolesti, ktorá sa nedá vyjadriť slovami je potrebné objatie. Aj keď nám pud prirodzene hovorí, že máme ujsť. Musíme si však pripomenúť, že nie sme zvieratá, ale ľudia. A zotrváme spolu dovtedy, pokiaľ nenájdeme riešenie a kým sa nezmierime.
Jej cieľom je zmierenie a obnovenie vzájomnej lásky. Schopnosti emocionálnej konfrontácie zvládne dieťa už v predškolskom veku a malo by ju v prvom rade vidieť u rodičov. Nielen hádky, ale aj konštruktívne riešenie problému zoči voči a láskavé zmierenie, obnova lásky by mali byť štandardnou súčasťou každej rodiny. Neriešenie konfliktov sa do života vkradne ako zlozvyk. Prídu omnoho ťažšie obdobia pri dospievaní detí, ktoré budú potrebovať, aby sme situáciu zvládli. Riešenie konfliktov pomocou emocionálnej konfrontácie učí dieťa, že našu bezpodmienečnú lásku nič a nikdy neohrozí. Výsledkom našej výchovy je to, ako sa dieťa chová, keď ho nevidíme, keď je bez rodičov.
15. Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie
Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu.
Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu.
Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak je vzdor dieťaťa príliš častý, intenzívny alebo trvá dlhodobo, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa. Odborník vám môže pomôcť identifikovať príčiny vzdoru a navrhnúť vhodné stratégie pre jeho zvládanie.