Predškolské obdobie, trvajúce od 3 do 6 rokov, je kritickou fázou vo vývoji dieťaťa. Počas tohto obdobia dochádza k významným zmenám v telesnej, kognitívnej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o vývojových míľnikoch, ktoré by rodičia a opatrovatelia mali očakávať u detí vo veku 3 až 5 rokov.
Telesný a pohybový vývin
V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Zlepšuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Zdokonaľuje sa činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov, čo vedie k zlepšeniu pohyblivosti, koordinovanejším pohybom a zvýšenej sile. Dôležitú úlohu zohráva chrbtica, jej tvar a funkcia.
Jemná motorika
Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.
Hrubá motorika
V oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky. Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6.
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku. Vnímanie dieťaťa závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom udalostí a javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je orientované na prítomnosť a časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú pevný obsah. Nedostatočná je aj orientácia v priestore a v smere vľavo a vpravo.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Pozornosť
Pozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup do školy.
Pamäť
Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach.
Fantázia
Fantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti. Medzi 3. - 4. rokom dokáže dieťa vo svojej fantázii zamieňať predmety - z varechy sa stane meč, z plachty plášť ap.
Myslenie
Myslenie dieťaťa je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí. Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu. Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba. Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení. Magickosť: dopĺňanie predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Slovná zásoba a reč
Slovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky. Po treťom roku sa už vaše dieťa poriadne rozrozpráva. Slovná zásoba je čoraz väčšia a veľmi rýchlo sa učia všetky nové slovíčka. Podľa vedcov vedia v tomto veku povedať od 250 do 500 slov. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?) Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.
Oneskorený vývin reči a vývinová jazyková porucha
Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Je dôležité vedieť, že nie všetky deti prechádzajú tými istými štádiami vývoja reči. Oneskorený vývin reči sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.) Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí.
Citový vývin
Citový život dieťaťa je bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú prudké a rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Citová výchova by mala dieťaťu dávať veľa podnetov na rozvoj citov, uspokojovať jeho citové potreby, poskytnúť mu citovú istotu, viesť ho k ovládaniu negatívnych citov a pozitívne ho oceňovať a hodnotiť. Dieťa sa naďalej učí rozpoznávať svoje emócie a emócie druhých ľudí. K základným emóciám sa pridružujú aj ďalšie. Rozvíja sa sebaúcta a sebauvedomenie.
Sociálny vývin
Sociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ). Stáva sa viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých. Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá dieťaťu hra. Hrá sa samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má voľnejší režim.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Hlavné formy aktivity detí
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť a rozvíjať fantáziu.
Hra a učenie
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia
- Disciplíny a sebaovládania
- Manuálnych zručností
- Tvorivosti
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- a štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V päť- a šesťroku je potrebných viac takýchto hier.
Typy hier
- Samotárska hra: dieťa sa hrá samo s hračkami, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra: dieťa sa hrá samo, ale teší sa, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra: dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra: deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
- Telesné zdravie: týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
- Duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať
- Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenie, slovná zásoba, zručnosti.
- Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.
Problémy správania detí
Vysvetľujú sa:
- Pudová teória: hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teória sociálneho učenia: hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí
- Hyperaktivita
- Nepozornosť
- Impulzívnosť
- Uzavretosť
- Používanie vulgárnych výrazov
- Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti.
Obdobie vzdoru
Prvé obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie predstavuje pre rodiča výzvu, prináša so sebou aj takéto prejavy. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa, pričom priebeh tohto obdobia je veľmi individuálny. Najnáročnejšie je zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu.
Čo je to obdobie vzdoru?
Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Dieťa sa snaží presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Nechce rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom.
Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. - 3. rokov. Tento časový rámec je však individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné.
Ako prekonať obdobie vzdoru?
Žiadny zázračný recept neexistuje. Fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie.
Účinné techniky
- Zachovať chladnú hlavu a nereagovať hnevom na vzdor dieťaťa.
- Pokojne vysvetliť veci v čase, keď prvotný záchvat odznie.
- Identifikovať a pomenovať pocity dieťaťa.
- Neodopierať dieťaťu lásku.
- Byť vhodným vzorom správania.
- Pochváliť dieťa, keď sa upokojí.
- Ponúknuť alternatívu, ak dieťa trvá na svojom.
- Stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje.
- Poskytnúť silné objatie.
- Nezosmiešňovať dieťa a nehovoriť mu, že je horšie ako ostatné deti.
- Odpútať pozornosť dieťaťa, ak rozumné argumenty nefungujú.
Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.
Psychomotorický vývoj
Psychomotorický vývoj dieťaťa je jedným z najdôležitejších aspektov jeho rastu v prvom roku života. Tento proces zahŕňa nielen motorické schopnosti, ako je chôdza a koordinácia, ale aj rozvoj reči, kognitívnych a sociálnych schopností.
Oneskorený psychomotorický vývoj
Oneskorený psychomotorický vývoj znamená, že dieťa neprejavuje typické vývojové míľniky v očakávaných časových rámcoch.
Kedy je potrebné navštíviť pediatra?
- Ak dieťa v 6. mesiaci ešte nepretáča alebo v 9. mesiaci neprejavuje záujem o hračky.
- Ak dieťa vo veku 12 mesiacov nehovorí žiadne slová alebo nie je schopné stáť bez opory.
- Ak dieťa nereaguje na podnety alebo nemá očný kontakt s rodičmi.
Včasná diagnostika a podpora vývoja sú rozhodujúce.
Ako podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa?
- Polohovanie: Položte dieťa na bruško, aby posilnilo svaly krku a chrbta.
- Hrové aktivity: Všetky aktivity, ktoré zahŕňajú manipuláciu s predmetmi, pomáhajú dieťaťu zlepšiť jemnú motoriku.
- Stimulácia zmyslov: Používanie rôznych textúr, zvukov a farieb môže stimulovať zmyslový vývoj dieťaťa.
- Význam voľnej hry: Dieťa by malo mať dostatok času na voľnú hru, aby mohlo objavovať svet na vlastnú päsť.